Kritériá pre hodnotenie stavu zachovalosti (voľne sa vyskytujúcich) populácií anexových druhov rastlín1 na Slovensku z hľadiska ich ochrany




Дата канвертавання22.04.2016
Памер181.43 Kb.
Kritériá pre hodnotenie stavu zachovalosti (voľne sa vyskytujúcich) populácií anexových druhov rastlín1 na Slovensku z hľadiska ich ochrany
Pavol Mereďa ml., Iva Hodálová, Ján Šeffer, Rastislav Lasák, Daniel Dítě, Marta Kubandová, Viera Feráková, Anna Kubínska, Karol Marhold

Stav zachovalosti populácie (resp. populácií) určitého anexového druhu rastliny na území Slovenska sa hodnotí na dvoch úrovniach:

I) na lokalitnej úrovni – hodnotí sa stav zachovalosti populácie anexového druhu na konkrétnej lokalite monitoring druhu sa bude vykonávať pri vybraných anexových druhoch každoročne a na každej lokalite; u zvyšných druhov sa bude každoročne monitorovať len časť z celkového množstva populácií a na zvyšnej časti populácií bude prebiehať monitoring len raz, 2-krát alebo 3-krát za 6 rokov (frekvencia sa stanoví pre každý druh osobitne). Výsledky monitoringov sa budú odovzdávať ŠOP SR.

II) na národnej úrovni – hodnotí sa stav zachovalosti všetkých populácií druhu na Slovensku výsledky hodnotenia stavu zachovalosti populácií anexových druhov na národnej úrovni bude potrebné posielať do Bruselu každých 6 rokov

Na uvedených dvoch úrovniach sa stav zachovalosti posudzuje podľa nasledujúcich kritérií:

I. Kritériá pre hodnotenie stavu zachovalosti populácie anexového druhu na konkrétnej lokalite (= kritéria lokalitnej úrovne)2

1. Veľkosť plochy výskytu

= veľkosť plochy [ha, m2, príp. pri machorastoch v dm2], ktorú osídľuje na lokalite anexový druh v podobe fertilných, sterilných alebo poškodených jedincov

 veľkosť plochy sa stanoví odhadom a zakreslí sa do mapy 1: 10 000.

- v prípade, že je populácia tvorená z viacerých dobre ohraničených mikropopulácií, veľkosť plochy sa vypočíta ako súčet plôch týchto mikropopulácií (tzn. plochy medzi mikropopuláciami sa do veľkosti plochy výskytu nezarátavajú)
pri machorastoch: pri epifytických druhoch je to veľkosť plochy, na ktorej sa vyskytujú dreviny (spadnuté alebo stojace, vrátane odumierajúcich) osídlené anexovým druhom machorastu

2. Počet jedincov 3, 4, 5, 6

 pri lokalitách, ktoré budú monitorované minimálne 2  za 6 rokov (každoročne, každý druhý rok alebo každý tretí rok):

= maximálny počet jedincov (fertilných, sterilných a poškodených spolu) anexového druhu zaznamenaný na lokalite za obdobie 6 rokov

 počet jedincov sa bude na lokalite sledovať každý rok (alebo každý druhý, resp. tretí rok) počas 6 rokov a pri vyhodnocovaní stavu zachovalosti populácie sa bude brať do úvahy len počet jedincov v roku, kedy dosiahla populácia najväčšiu početnosť

 pri lokalitách, ktoré budú monitorované raz za 6 rokov:

= počet jedincov anexového druhu zaznamenaný na lokalite v roku monitoringu


pri machorastoch: počet jedincov sa bude vyjadrovať jednou z nasledujúcich štyroch možností pri epifytických druhoch sa bude zaznamenávať aj počet stromov (spadnutých, stojacich, vrátane odumierajúcich), na ktorých rastie anexový druh machorastu (ďalej len „osídlené stromy“):

A: druh tvorí súvislé porasty na veľkej časti lokality (pri epifytických druhoch na väčšine stromov vyskytujúcich sa na lokalite)

B: druh tvorí súvislé porasty na niekoľkých menších mikrolokalitách v rámci lokality, prípadne je rovnomerne vtrúsený medzi inými druhmi na celej ploche lokality (pri epifytických druhoch tvorí súvislé porasty na niekoľkých stromoch, prípadne je rovnomerne vtrúsený medzi inými druhmi machorastov na väčšine stromov vyskytujúcich sa na lokalite)

C: druh je zriedkavo vtrúsený medzi inými druhmi machorastov a vyskytuje sa len v niektorých častiach lokality (pri epifytických druhoch: je zriedkavo vtrúsený medzi inými druhmi machorastov a rastie len na niektorých stromoch vyskytujúcich sa na lokalite)

D: druh nebol za posledných 6 rokov na lokalite zaznamenaný

3. Vitalita populácie7, 8, 9

 pri lokalitách, ktoré budú monitorované minimálne 2  za 6 rokov (každoročne, každý druhý rok alebo každý tretí rok):

= percentuálny podiel kvitnúcich, resp. plodných jedincov z celkového počtu jedincov anexového druhu na lokalite za obdobie 6 rokov

 na lokalite sa bude každý rok (alebo každý druhý, resp. tretí rok) počas 6 rokov zisťovať percentuálny podiel kvitnúcich resp. plodných jedincov v populácii a pri vyhodnocovaní stavu zachovalosti populácie (to znamená na 6. rok) sa bude brať do úvahy priemer týchto hodnôt

 pri lokalitách, ktoré budú monitorované raz za 6 rokov:

= percentuálny podiel kvitnúcich, resp. plodných jedincov z celkového počtu jedincov anexového druhu zaznamenaný na lokalite v roku monitoringu

pri machorastoch sa toto kritérium nehodnotí

4. Stav biotopu10

4.1. veľkosť biotopu

= plocha reálneho výskytu druhu + okolitá plocha celého biotopu ha, m2

 veľkosť plochy biotopu sa stanoví odhadom a zakreslí sa do mapy 1: 10 000.

4.2. percentuálne zastúpenie inváznych neofytných taxónov11

= pokryvnosť inváznych neofytných taxónov [%] na ploche biotopu

 pre každú lokalitu sa uvedie aj zoznam inváznych neofytných taxónov



4.3. svetelné pomery

= miera zatienenia resp. presvetlenia biotopu krovinami a stromami (v percentách)



4.4. nepriaznivé vplyvy

= pre druh nepriaznivá zmena charakteru biotopu prirodzenými procesmi [napr. vysychanie, zarastanie nežiadúcimi (expanzívnymi) druhmi (Bromus erectus, Calamagrostis epigejos atď.)] alebo ľudskými aktivitami, realizovanými na lokalite: napr. stavebné alebo poľnohospodárske práce (odvodňovanie, erózia, eutrofizácia atď.), doprava, nápadný výskyt nepôvodných (cudzokrajných) neinváznych taxónov12

 pre každú lokalitu sa tieto nepriaznivé vplyvy aj bližšie charakterizujú (pri každom druhu bude uvedené, na čo sa majú mapovatelia pri posudzovaní tohto kritéria zamerať)

(4.5. kľúčový ekologický faktor)

= abiotický faktor nevyhnutný pre výskyt anexového druhu

 bude sa hodnotiť len pri vybraných druhoch

pri machorastoch: sa hodnotia len kritériá č. 4.1 a 4.4, pri vybraných druhoch aj 4.3 a 4.5.
5. Dynamika populácie
= zmena v početnosti populácie anexového druhu na lokalite za posledných 10 rokov13


  • ak takéto sledovania v súčasnosti absentujú, budú sa zmeny v prvých 10 rokoch hodnotiť podľa zmien v početnosti populácie anex. druhu na lokalite za 1 rok, resp. príslušný počet rokov

  • pri hodnotení tohto indikátora sa nemôže vychádzať len z rozdielu v početnosti jedincov v terajšom roku a pred 10 (resp. menej ako 10) rokmi, ale treba zohľadňovať existenciu prípadných prirodzených výkyvov v početnosti populácie anexového druhu v priebehu jednotlivých rokov (prirodzenú mieru fluktuácie).

pri machorastoch  zmeny v hustote populácie (pri epifytických druhoch sa budú sledovať aj zmeny v počte osídlených stromov)



II. Kritériá pre hodnotenie stavu zachovalosti populácií anexového druhu na národnej úrovni (= kritéria národnej úrovne)14, 15


  1. Zmeny v počte lokalít



= zmeny v počte lokalít anexového druhu na Slovensku za posledných 10 rokov;

- ak takýto referenčný zdroj v súčasnosti chýba, budú sa zmeny v prvých 10 rokoch hodnotiť podľa zmien v počte lokalít anex. druhu na Slovensku za 1 rok, resp. príslušný počet rokov16


2. Počet lokalít
= počet lokalít anexového druhu na Slovensku, na ktorých bol za posledných 6 rokov zaznamenaný aspoň 1 jedinec – pri stanovovaní stupnice hodnotenia tohto indikátora treba brať do úvahy počet lokalít v období „referenčného zdroja”, ktorý by mal byť starší ako 20 rokov.17
3. Veľkosť areálu na Slovensku

= vzdialenosť medzi dvoma najkrajnejšími (najvzdialenejšími) slovenskými populáciami anexového druhu v km18


4. Priemerná kvalita populácií

= priemerný stav zachovalosti populácií anexového druhu na Slovensku

 vyjadruje sa číslom, ktorého hodnota sa stanovuje nasledovne:

1. V prvom kroku bude stav zachovalosti populácie každej lokality príslušného anexového druhu ohodnotený podľa obdobnej tabuľky ako tab. 1, kritériom „A“, „B“, „C“, alebo „D“.

2. Takto získané kategórie jednotlivých kritérií sa následne pomocou tab. 3 vyjadria tzv. váženými hodnotami a pre každú lokalitu sa spraví súčet týchto vážených hodnôt  tzv. sumárna vážená hodnota lokality (SVHL).

3. V ďalšom kroku sa vypočíta aritmetický priemer sumárnych vážených hodnôt všetkých lokalít anexového druhu na Slovensku a získaná hodnota predstavuje priemernú kvalitu populácií daného anexového druhu.

Tab. 1: Hodnotiaca tabuľka stavu zachovalosti populácií druhu Liparis loeselii

na lokalitnej úrovni19


Kritérium /

hodnotenie kritéria

váha

stav zachovalosti populácie na lokalite

A

priaznivý

veľmi dobrý



B

priaznivý

dobrý



C

nepriaznivý

-zlý

D

nepriaznivý

- veľmi zlý

I.1. Veľkosť plochy výskytu [m2]

0,1

> 1 000

100 – 1 000

10 - 99

 10

I.2. Počet jedincov

0,3*

> 100

30 – 100

5 – 29

< 5

I.3. Vitalita populácie

0,1

kvit. rastlín >50% alebo

plodných rastlín > 25 %



kvit. rastlín 2550 % alebo

plodných rastlín 10  25 %



kvit. rastlín 10-24 %

alebo plodných rastlín 5-9 %



kvit. rastlín <10 %

alebo plodných rastlín <5 %



I.4. Stav biotopu


I.4.1. veľkosť biotopu [m2]

0,1

> 20 000

2 000 – 20 000

200 - 1 999

 200

I.4.2. % inváznych neofytných taxónov

0,05

< 1 %

1  5 %

6 - 20 %

20%

I.4.3. svetelné pomery (miera zatienenia)

0,05

< 5 %

5  20 %

21 – 40 %

> 40 %

I.4.4. nepriaznivé vplyvy**

0,2

žiadne alebo len mierne,

na lokalite ± pravidelný a vyhovujúci manažment



žiadne alebo len mierne;

lokalita bez pravidelného manažmentu



mierne až zreteľné,

lokalita ohrozená z dlhodobého hľadiska



zreteľné,

lokalita ohrozená z krátkodobého hľadiska (ca menej ako 3 roky)



I.5. Dynamika populácie


0,1

početnosť rastúca alebo stabilizovaná (v rámci prirodzenej miery fluktuácie)

počet jedincov klesol za posledných 10 rokov o < 10%

alebo každý rok klesá v priemere o < 1%***



počet jedincov klesol za posledných 10 rokov o 10-50%

alebo každý rok klesá v priemere o 1-5%***



počet jedincov klesol za posledných 10 rokov o > 50%

alebo každý rok klesá v priemere o > 5%***


* Váha početnosti populácie zistenej jednorazovo sa zníži z hodnoty 0,3 na 0,2 a odobraná hodnota 0,1 boda sa prerozdelí rovným dielom (0,5 a 0,5 boda) medzi kritériá I.4.2. (% inváznych neofytných taxónov) a I.4.3. (miera zatienenia).

** Všímať si najmä: stav vodného režimu na lokalite (voda stagnuje nad povrchom, resp. lokalita vysychá, v blízkosti sú vykopané odvodňovacie kanále), sukcesiu drevín alebo bylín (trstiny) na miestach s výskytom druhu.

*** Vzťahuje sa na populácie sledované menej ako 10 rokov.


Tab. 2: Hodnotiaca tabuľka stavu zachovalosti populácií druhu Liparis loeselii

na národnej úrovni


Kritérium /

hodnotenie kritéria

váha

stav zachovalosti populácie na Slovensku

A

priaznivý

veľmi dobrý



B

priaznivý

dobrý



C

nepriaznivý

-zlý

D

nepriaznivý

- veľmi zlý

II.1. Zmeny v počte lokalít

0,2

počet lokalít rastie alebo je ± stabilný

počet lokalít klesol za posledných 10 rokov o 5%

alebo každý rok klesá v priemere o 0,5%*



počet lokalít klesol za posledných 10 r. o 5-25% alebo každý rok klesá v priemere o 0,5-2,5%*

počet lokalít klesol za posledných 10 rokov o 25% alebo každý rok klesá v priemere o 2,5%*

II.2. Počet lokalít

0,35

> 20

10 - 20

5 – 9

 5

II.3. Veľkosť slovenského areálu km

0,25

> 300

200  300

15 - 199


 15

II.4. Priemerná kvalita populácií

0,2

 0,9

0,65 – 0,89

0 – 0,64

< 0

* vzťahuje sa na populácie sledované menej ako 10 rokov


Postup pri vyhodnocovaní stavu zachovalosti populácie, resp. populácií
Kategórie kritérií hodnotenia stavu druhu na lokalitnej a národnej úrovni

Každé kritérium používané pre hodnotenie stavu zachovalosti populácie na lokalitnej aj národnej úrovni (kritériá č.I.1. – I.5. a II.1. – II.4.) je hodnotené kategóriami „A“, „B“, „C“, alebo „D“.

Hodnoty „A“ a „B“ znamenajú priaznivý stav zachovalosti určitého kritéria, populácie resp. populácií (Favourable Conservation Status, FCS), pričom hodnota „A“ znamená „veľmi dobrý stav“ a hodnota „B“ „dobrý stav“. Hodnoty „C“ a „D“ znamenajú, že stav zachovalosti (daného kritéria, populácie alebo populácií) anexového druhu je na území Slovenska nepriaznivý, pričom hodnota „C“ znamená „zlý stav“ a hodnota „D“ „veľmi zlý stav“.
Kvantifikátory kategórií

Kategórie „A“, „B“, „C“ a „D“ sú ohodnotené podľa svojho významu aj číselnou hodnotou – tzv. kvantifikátorom, pričom kategórii „A“ prislúcha kvantifikátor „1“, kategórii „B“ kvantifikátor „0,8“, kategórii „C“ kvantifikátor „0,5“ a kategórii „D“ kvantifikátor „-1“. Tieto číselné údaje (kvantifikátory) sú potrebné pre stanovenie výslednej hodnoty stavu zachovalosti určitej populácie, resp. stavu zachovalosti populácií určitého anexového druhu na národnej úrovni (pozri ďalej).


Váženie kritérií

Každému kritériu lokalitnej i národnej úrovne je pridelená váha vyjadrujúca jeho dôležitosť spomedzi ostatných kritérií. Hodnoty týchto váh môžu byť pri jednotlivých druhoch odlišné, ich súčet sa však vždy rovná 1 (tab. 3.1-3.X a 5.1.-5.X v prílohe „Natura 2000 plant species in Slovakia“).

Váha početnosti populácie zistenej jednorazovo sa zníži z hodnoty 0,3 na 0,2 a odobraná hodnota 0,1 boda sa prerozdelí rovným dielom (0,05 a 0,05 boda) medzi kritériá I.4.2. (% inváznych neofytných taxónov) a I.4.3. (miera zatienenia).

Spôsob vyhodnocovania stavu zachovalosti populácie na lokalitnej úrovni

Pre každý rastlinný anexový druh je vytvorená hodnotiaca tabuľka stavu zachovalosti určitej jeho populácie, ktorá obsahuje limitné hodnoty pre všetky relevantné kritériá a ich kategórie (tab. 1.1. – 1.X v prílohe „Natura 2000 plant species in Slovakia“).

Vlastný postup:

1. Stav zachovalosti každej populácie určitého anexového druhu bude ohodnotený podľa obdobnej tabuľky ako tab. 1, pričom sa každému kritériu priradí kategória „A“, „B“, „C“ alebo „D“.

2. Takto získané kategórie jednotlivých kritérií sa pomocou tab. 3 vyjadria tzv. váženými hodotami a pre každú lokalitu sa spraví súčet týchto vážených hodnôt  tzv. sumárna vážená hodnota lokality (SVHL) (pozri tab. 3.1.1).

3. V tab. 4 sú uvedené intervaly sumárnych vážených hodnôt lokality a im prislúchajúce kategórie. Tieto katagórie vyjadrujú stav zachovalosti populácie.


Spôsob vyhodnocovania stavu zachovalosti populácie na národnej úrovni

Pre každý rastlinný anexový druh je vytvorená hodnotiaca tabuľka stavu zachovalosti jeho populácie na Slovensku, ktorá obsahuje limitné hodnoty pre všetky relevantné kritériá a ich kategórie (tab. 2.1. – 2.X v prílohe „Natura 2000 plant species in Slovakia“).

Vlastný postup:

1. Stav zachovalosti populácií každého anexového druhu bude ohodnotený podľa obdobnej tabuľky ako tab. 2, pričom sa každému kritériu priradí hodnota „A“, „B“, „C“, alebo „D“.

Spôsob výpočtu číselnej hodnoty kritériá č. II.4. je uvedený vyššie.

2. Takto získané kategórie kritérií č. II.1. – II.3. a číselný údaj kritéria č. II.4. sa podľa vzoru tab. 5 vyjadria tzv. váženými hodnotami a pre každý druh sa spraví súčet týchto vážených hodnôt  tzv. sumárna vážená hodnota lokalít (SVHLL) (pozri tab. 5.1.1).

3. V tab. 4 sú uvedené intervaly sumárnych vážených hodnôt lokalít a im prislúchajúce kategórie. Tieto kategórie vyjadrujú stav zachovalosti populácie príslušného druhu na Slovensku.
Tab. 3: Vážené hodnoty kategórií pre lokalitné tabuľky druhu Liparis loeselii.





stav zachovalosti

priaznivý

nepriaznivý




kategória

A

B

C

D

Kritérium



hodnota

kvantifikátora

váha


1


0,8


0,5


-1

I.1. Veľkosť plochy výskytu

0,1

0,1

0,08

0,05

-0,1

I.2. Počet jedincov

0,3

0,3

0,24

0,15

-0,3

I.3. Vitalita populácie

0,1

0,1

0,08

0,05

-0,1

I.4.1. Veľkosť biotopu

0,1

0,1

0,08

0,05

-0,1

I.4.2. Zastúpenie inváznych neofytov

0,05

0,05

0,04

0,025

-0,05

I.4.3. Svetelné pomery

0,05

0,05

0,04

0,025

-0,05

I.4.4. Nepriaznivé vplyvy

0,2

0,2

0,16

0,1

-0,2

I.5. Dynamika populácie

0,1

0,1

0,08

0,05

-0,1


Tab. 4: Intervaly sumárnych vážených hodnôt a im prislúchajúce kategórie.

Intervaly SVHL*

0,9 – 1

0,65 – 0,89

0 – 0,64

0

Kategória

A

B

C

D

Stav zachovalosti populácie na lokalite

priaznivý

nepriaznivý




Intervaly SVHLL*

0,9 – 1

0,65 – 0,9

0 – 0,64

0

Kategória

A

B

C

D

Stav zachovalosti populácie druhu na území Slovenska

priaznivý

nepriaznivý

* Maximálna hodnota SVHL aj SVHLL = 1; minimálna hodnota = -1.
Tab. 5: Vážené hodnoty kategórií pre národné tabuľky druhu Liparis loeselii.




stav zachovalosti

priaznivý

nepriaznivý




kategória

A

B

C

D

Kritérium



hodnota

kvantifikátora

váha


1


0,8


0,5


-1

II.1. Zmeny v počte lokalít

0,2

0,2

0,16

0,1

-0,2

II.2. Počet lokalít

0,35

0,35

0,28

0,175

-0,35

II.3. Veľkosť slovenského areálu

0,25

0,25

0,2

0,125

-0,25

II.4. Priemerná kvalita populácií

0,2

0,2  hodnota priemernej kvality populácií



Príklad vyhodnocovania stavu zachovalosti populácií druhu Liparis loeselii
Tab. 1.1.1: Príklad hodnotenia stavu zachovalosti populácií druhu Liparis loeselii

na lokalite Plavecký Peter, Hanšpile

Kritérium /

hodnotenie kritéria

váha

stav zachovalosti lokality

A

priaznivý

veľmi dobrý



B

priaznivý

dobrý



C

nepriaznivý

- zlý

D

nepriaznivý

- veľmi zlý

I.1. Veľkosť plochy výskytu [m2]

0,1

ca 20 000










I.2. Počet jedincov

0,3




50







I.3. Vitalita populácie

0,1

kvit. rastlín 60%









I.4. Stav biotopu


I.4.1. veľkosť biotopu [m2]

0,1

ca 50 000










I.4.2. % inváznych neofytných taxónov

0,05




5 %







I.4.3. svetelné pomery (miera zatienenia)

0,05




5 %







I.4.4. nepriaznivé vplyvy*

0,2




prirodzená sukcesia (expanzia náletových drevín na okraji lokality); na časti plochy zaplavenie vodou







I.5. Dynamika populácie


0,1










početnosť klesla

o > 80 %



Tab. 3.1.1: Príklad výpočtu sumárnej váženej hodnoty lokality

Plavecký Peter, Hanšpile druhu Liparis loeselii.




stav zachovalosti

Priaznivý

nepriaznivý




kategória

A

B

C

D

kritérium



hodnota

kvantifikátora

váha


1


0,8


0,5

-1

I.1. Veľkosť plochy výskytu

0,1

0,1










I.2. Počet jedincov

0,3




0,24







I.3. Vitalita populácie

0,1

0,1










I.4.1. Veľkosť biotopu

0,1

0,1










I.4.2. Zastúpenie inváznych neofytov

0.05




0,04







I.4.3. Svetelné pomery

0,05




0,04







I.4.4. Nepriaznivé vplyvy

0,2




0,16







I.5. Dynamika populácie

0,1










-0,1

SVHL = 0,1+0,24+0,1+0,1+0,04+0,04+0,16 = 0,78-0,1 = 0,68 = B
Stav zachovalosti lokality Plavecký Peter, Hanšpile druhu Liparis loeselii je „priaznivý – dobrý.
Tab. 2.1.1: Príklad hodnotenia stavu zachovalosti populácií druhu Liparis loeselii

na národnej úrovni

Kritérium /

hodnotenie kritéria

váha

stav zachovalosti

A

priaznivý

veľmi dobrý



B

priaznivý

dobrý



C

nepriaznivý

- zlý

D

nepriaznivý

- veľmi zlý

II.1. Zmeny v počte lokalít

0,2

počet lokalít ± stabilný (od r. 1992 1 lokalita zanikla, 1 nová pribudla)










II.2. Počet lokalít

0,35










3

II.3. Veľkosť slovenského areálu km

0,25

350









II.4. Priemerná kvalita populácií

0,2

(0,68+0,8 +0,65) / 3 = 0,71






Tab. 5.1.1: Príklad výpočtu sumárnej váženej hodnoty lokalít

druhu Liparis loeselii.




Stav zachovalosti

Priaznivý

nepriaznivý




kategória

A

B

C

D

kritérium



hodnota

kvantifikátora

váha


1


0,8


0,5


-1

II.1. Zmeny v počte lokalít

0,2

0,2










II.2. Počet lokalít

0,35










-0,35

II.3. Veľkosť slovenského areálu

0,25

0,25










II.4. Priemerná kvalita populácií

0,2

0,2  0,71 = 0,142


SVHLL = 0,2+0,25+0,142= 0,592-0,35 = 0,242 = C
Záver: Stav zachovalosti populácie druhu Liparis loeselii na Slovensku je „nepriaznivý – zlý“.


1 Ide o druhy z Prílohy II a IV Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (tzv. Habitat Directive).

2 Veľmi dôležité je fixné ohraničenie (vymedzenie) lokality, resp. populácie v teréne, nakoľko v budúcnosti nebude možné aby sa lokality, resp. populácie pri opakovanom mapovaní (príp. aj inými mapovateľmi) rozčleňovali na viaceré menšie, alebo spájali do väčších. To by totiž znemožnilo porovnávanie historických údajov o stave zachovalosti daných populácií, a taktiež by to mohlo ovplyvniť celkové hodnotenie stavu zachovalosti populácie daného druhu na Slovensku (napr. nárast počtu lokalít na Slovensku len z dôvodu užšieho chápania historických lokalít). Od zadefinovania lokality, resp. populácie sa odvíja posudzovanie viacerých kritérií (najmä č. I.1, I.2, I.5, II.1, II.2), ako aj zadefinovanie stupníc hodnotenia týchto kritérií. Záväzné zadefinovanie lokalít pre NATURu už prebehlo a preto v budúcnosti nebude možné terajšie lokality ani spájať ani rozčleňovať. V budúcnosti sa môžu lokality len zväčšovať (rozšírením jedincov do nového priestoru) alebo zmenšovať, resp. môžu zanikať alebo nové vznikať (objavovať sa).

3 Pri jedincoch rastúcich v trsoch, resp. pri klonálne rastúcich druhoch s ťažko identifikovateľnými jedincami sa bude počítať počet trsov.

4 Pri malých populáciách (do 500 ks) sa stanoví presný počet jedincov, pri väčších populáciách sa počet stanoví odhadom. Počet jedincov na určitej ploche sa stanoví odhadom aj v prípadoch, že populácia osídľuje ťažko prístupný terén (napr. strmé svahy, vodné plochy a pod.).

5 V prípade, že na lokalite nebol zistený pri poslednom monitoringu žiadny jedinec, lokalita sa hodnotí kategóriou “CX” a ak sa na nej ani v nasledujúcich 6 rokoch neobjaví anex. druh, lokalitu do hodnotenia neberieme. Pokiaľ však takáto lokalita nebola zničená (napr. stavebnými prácami) je vhodné lokalitu naďalej pravidelne sledovať a ak sa na nej objaví anex. druh, pribrať ju v danom 6 ročnom období do hodnotenia.

6 Pri niektorých druhoch sa namiesto poštu jedincov hodnotí veľkosť porastu.

7 Pri stanovovaní stupnice hodnotenia tohto indikátora sa vychádza z toho, do akej miery je druh schopný vegetatívneho rozmnožovania, aký je jeho životný (vývinový) cyklus a pod.

8 Pri klonálne rastúcich druhoch s ťažko identifikovateľnými jedincami (zoznam pozri vyššie) sa bude vyhodnocovať percentuálny podiel kvitnúcich, resp. plodných trsov z celkového počtu trsov anexového druhu na lokalite.

9 Pri veľkých a ťažko prístupných populáciách (napr. na strmých svahoch, vo vode a pod.) sa vitalita populácie bude zisťovať na časti populácie a následne sa preráta na celú populáciu.

10 Pod pojmom biotop sa tu chápe plocha celého biotopu, na ktorom sa vyskytujú jedinci anex. druhu – t. j. plocha reálneho výskytu príslušného anexového druhu + okolitá plocha biotopu, na ktorej druh nerastie.

11 Za invázne neofytné taxóny sa považujú tie, ktoré sú v práci Gojdičová E., Cvachová A. et Karasová E. 2002: Zoznam nepôvodných, inváznych a expanzívnych cievnatých rastlín Slovenska. – Ochrana Prírody, Banská Bystrica, 21: 59 – 79 uvedené v kategórii 1a.

12 Za nepôvodné (cudzokrajné) taxóny sú považované tie, ktoré sú uvedené v práci: Gojdičová E. et al. (2002) v kategóriách 1b až 6.

13 Napr. ak prvé vyhodnotenie stavu zachovalosti populácie anexového druhu na konkrétnej lokalite bude uskutočnené na konci roku 2004 potom zmena v početnosti populácie v roku 2014 sa bude vzťahovať k obdobiu 2005-2014 atď.

14 Kritériá č. II.1 – II.4 platia rovnako pre papraďorasty a semenné rastliny a aj machorasty.

15 Pri kritériách II.1-II.4 sa berú pri hodnotení CS do úvahy len lokality s prirodzeným výskytom anex. druhu (lokality umelého pôvodu – napr. v parkoch, botanických záhradách a pod. – nie sú brané do úvahy).

16 Tzn. zmeny v počte lokalít sa nehodnotia vzhľadom k počiatočnému roku monitoringu, ale vzhľadom k predposlednému vyhodnoteniu stavu zachovalosti populácií anexového druhu na národnej úrovni (napr. ak prvé vyhodnotenie stavu zachovalosti bude uskutočnené na konci roku 2004, potom v roku 2014 sa budú zmeny v počte lokalít vzťahovať k obdobiu 2005-2014, v r. 2022 sa budú zmeny v počte lokalít vzťahovať k obdobiu 2013-2022 atď.).

17 “Referenčným zdrojom” je najstaršia ústna alebo písomná informácia o počte lokalít anexového druhu na Slovensku v danom období alebo recentná práca, ktorá takéto historické údaje prináša.

18 Pri stanovovaní stupnice hodnotenia tohto indikátora treba brať do úvahy vzdialenosť medzi dvoma najkrajnejšími slovenskými populáciami v období tzv. „referenčného zdroja”, ktorý by mal byť zachytávať rozšírenie taxónu na Slovensku v prvej polovici 20. stor., alebo aspoň pred rokom 1980 (viď kritérium č. II.1).

19 Obdobná tabuľka je zostavená pre každý anexový druh.


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка