Diplomová práCE právo a sport – legitimita sportovních norem




старонка1/12
Дата канвертавання28.04.2016
Памер261.57 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   12

PRÁVNICKÁ FAKULTA MASARYKOVY UNIVERZITY

KATEDRA PRÁVNÍ TEORIE

DIPLOMOVÁ PRÁCE


PRÁVO A SPORT – LEGITIMITA SPORTOVNÍCH NOREM

MARTIN HORÁK

2010

Prohlašuji, že jsem diplomovou práci na téma: Právo a sport – legitimita sportovních norem zpracoval sám. Veškeré prameny a zdroje informací, které jsem použil



k sepsání této práce, byly citovány v poznámkách pod čarou a jsou uvedeny v seznamu

použitých pramenů a literatury“


Za pomoc, dôležité rady a pripomienky poskytnuté mi pri písaní tejto diplmovej práce chcem týmto poďakovať vedúcemu tejto diplomovej práce, JUDr. Romanovi Vaňkovi, Ph.D.. Ďalej by som rád poďakoval pánovi Martinovi Loukotovi, manažérovi českej hokejovej reprezentácie, za bezodkladné poskytnutie cenných informácií, ako aj za vrúcny prístup, s ktorým sa mi venoval.

Obsah


1. Úvod 5

2. Pojem Šport 7

3. Vzťah športu a práva 10

3.1. Právo a šport 10

3.2. Právne a športové normy 11

3.3. Športové právo 14

4. Sankčné mechanizmy športu a práva 20

4.1. Typy sankcií 21

4.2. Prienik sankcií 22

4.3. Stupňovanie sankcií 23

5. Vzťah súdov a športových orgánov 24

5.1. Preskúmanie rozhodnutí športových orgánov súdmi 25

5.2. Vzťah športových a súdnych rozhodnutí 26

5.3. Aplikácia športových noriem súdmi 27

6. Vzťah športu a predpisov Európskej únie 29

7. Športový arbitrážny súd (CAS) 33

8. Ľadový hokej 36

8.1. História ľadového hokeja 37

9. Organizačná štruktúra ľadového hokeja 40

9.1. Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) 40

9.2. Český zväz ľadového hokeja (ČSLH) 45

9.4. Právne postavenie hokejových klubov 47

9.5. Právne postavenie hráčov, prestupy hráčov v rámci ČSLH 48

9.6. Medzinárodné prestupy profesionálnych hráčov 51

10. Záver 55

11. Resumé 57

12. Použitá literatúra 59



1. Úvod

Právo a šport sú dva javy, ktoré ma dlhodobo sprevádzajú životom. O tom, že sa chcem venovať právu, som bol presvedčený už vo svojich 12-tich rokoch, no šport mi spríjemňuje voľné chvíle ešte dlhšie.

V súčasnosti je šport obrovským fenoménom. Čoraz viac ľudí sa mu venuje či už na amatérskej, alebo na profesionálnej úrovni. Známi športovci sú celebritami, usmievajú sa na nás každodenne z reklám, sú tvárami rôznych charitatívnych akcii, často poznáme ich životné príbehy. Pre množstvo mladých ľudí sú vzormi a chcú byť ako oni.

Šport tiež nadobúda čoraz výraznejší ekonomický a spoločenský význam, je čoraz viac komercializovaný, aj preto sa oblasti práva a športu čoraz viac a častejšie prelínajú. Mohlo by sa preto zdať, že aspoň v právnej teórii bude vzťah športu a práva podrobne rozobratý, nie je tomu však tak. Obzvlášť v našich geografických podmienkach sa vzťahu športu a práva venuje iba málo autorov, pričom za zmienku stoja staršie publikácie Jiřího Horu, Jozefa Prusáka, Michala Králíka a novšie, ale veľmi úzko špecifikované dielo Pavla Hamerníka. Nevýhodou tohto faktu je, že tieto publikácie sa v prácach zameraných na vzťah športu a práva pravidelne opakujú. Keďže nie je možné vyhnúť sa teoretickému rozboru vzťahu športových a právnych noriem, budem sa venovať aj týmto otázkam. Existuje množstvo prác, ktoré boli zamerané na rovnakú alebo podobnú tému, preto sa tiež teoretická časť týchto prác vo svojom základe nelíši. Mojim cieľom preto bude vedľa teoretických poznatkov ponúknuť tiež poznatky nadobudnuté praxou, a to hlavne rozhodnutiami ESD alebo Športového arbitrážneho súdu.

V množstve obdobných študentských prác sa autori venujú veľmi aktuálnym témam, ako sú problém dopingu, zodpovednosti športovcov za úrazy, alebo problému diváckeho násilia. Tieto obecné témy považujem preto za dostatočne vysvetlené a vyčerpané.

Moju diplomovú prácu by som rád „pracovne“ rozdelil na časť obecnú a časť zvláštnu. V obecnej časti sa pokúsim najprv vymedziť pojem „šport“ jednak z historického hľadiska a jednak z pohľadu súčasnej právnej úpravy. V ďalšej kapitole popíšem vzťah športu a práva, pričom v podkapitole „Športové právo“ sa budem podrobnejšie venovať správnosti používania tohto slovného spojenia ako aj otázke či sa dá hovoriť o existencii športového práva ako právneho odvetvia. Vo štvrtej kapitole sa budem venovať následkom porušenia práva pri športe. Piata kapitola je venovaná vzťahu rozhodnutí športových organizácií a súdnych rozhodnutí, ako aj možnosti súdneho preskumu rozhodnutí športových orgánov. Keďže vzťahy športu a práva nemožno vidieť iba vo vnútroštátnych súvislostiach, v šiestej kapitole sa budem venovať vzťahu športových noriem a práva EU. Rozoberiem základnú judikatúru ESD, ako aj rozhodnutia Komisie v oblasti športu. V siedmej kapitole sa budem podrobnejšie venovať existencii Športového arbitrážneho súdu. Vo zvláštnej časti sa v súlade s oficiálnym zadaním diplomovej práce budem venovať organizácii hokeja, a teda Medzinárodnej hokejovej federácii a Českému zväzu ľadového hokeja a ich vzájomným vzťahom. Následne zamerám svoju pozornosť na právneme postavenie hokejových klubov, ich vzťahy voči Českému zväzu ľadového hokeja, ako aj postavenie hráčov ako na amatérskej, tak na profesionálnej úrovni. Špeciálnu pozornosť venujem prestupom hráčov medzi klubmi v rámci Českej republiky, medzinárodným prestupom v rámci členských asociácií Medzinárodnej hokejovej federácie, ako aj prestupom hráčov do NHL.


2. Pojem Šport

Pod pojmom šport si určite vie každý predstaviť niečo konkrétne. Či už je to sledovanie športového prenosu v televízii, rekreačné hranie plážového volejbalu na dovolenke, alebo životný štýl spojený s pravidelnou fyzickou aktivitou. Aj napriek tomu, že si každý vie pod týmto pojmom niečo predstaviť, športová veda tento pojem jednoznačne nevymedzuje, podobne ako samotní právni teoretici pochubujú, či je vôbec právo definované.

Charakteristickými znakmi športu určite sú zábava, oddych, odpočinok a pod. Aj napriek tomu, že v oblasti profesionálneho športu tieto sú tieto znaky zatláčane do úzadia potrebou hmotného zabezpečenia, samotní športovci hovoria, že ich musí šport, ktorý ich živí, zároveň baviť. Za základný element je treba považovať dobrovoľnosť výkonu. Ďalšími znakmi sú pohyb, fyzická a psychická aktivita, ako aj snaha o dosiahnutie čo najlepšieho výsledku.

Šport má výrazný vplyv na rozvoj osobnosti človeka hlavne v mladšom veku, dokáže usmerňovať agresivitu, v človeku rozvíja spoločenské vedomie, ako aj isté etické cítenie a schopnosť podriadiť sa určeným pravidlám. Často býva zdôrazňovaná jeho úloha v oblasti prevencii pred alkoholizmom alebo drogovou závoslosťou mladých. Hendykepovaným občanom pomáha ľahšie sa vyrovnať so svojim postihnutím aj napr. prostredníctvom účasti na Paralympijských hrách. Nezanedbateľný prínos má šport aj pre reprezentáciu štátu v zahraničí. Množstvo autorov z oblasti ekonómie hovorí o tom, že keď sa zahraničný investor rozhoduje, v ktorej krajine investuje svoj kapitál, častokrát rozhodne sa pre krajinu, o ktorej už v minulosti počul, a nie je pri tom dôležité, či o nej počul v spojení s hospodárstvom, alebo so športom.

Z lingvistického hľadiska pochádza pojdem šport (alebo anglicky sport) pravdepodobne z francúzskeho „desport“ či „deport“, čo znamená zábavu alebo oprostenie sa od povinností. Slovo „desport“ má svoj pôvod pravdepodobne ešte v latinskom „deportare“, znamenajúcom baviť sa.

Pri hľadaní jednoznačnej definície športu nájdeme množstvo oborových definícií, tj. filozofockých, sociologických či ekonomických. V oblasti právnej teórie budeme hľadať obecnú definíciu márne. Šport je pojem mnohovýznamový, delí sa na množstvo športových odvetví a disciplín, preto nie je možné ho vystihnúť v jednej definícii.

V českom právnom poriadku nájdeme definíciu pojmu šport v jedinom zákone. Je ním zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších pedpisov, no aj tu je šport definovaný len pre účely tohto zákona a to nasledovne: „všetky formy telesnej činnosti, ktoré prostredníctvom organizovanej aj neorganizovanej účasti si kladú za cieľ harmonický rozvoj telesnej aj psychickej kondície, upevňovanie zdravia a dosahovanie športových výkonov v súťažiach všetkých úrovní1. Táto definícia je pre potreby tejto diplomovej práce nepostačujúca, avšak samotný zákon je pre Českú republiku veľmi dôležitý, pretože je prejavom procesu systematickej úpravy problematiky športu, ktorý započal v roku 1999. Vychádza z Európskej charty športu, Európskej antidopingovej úmluvy a z Kódexu športovej etiky2.

Na Slovensku nie je pojem šport jednotne definovaný. Zákon č. 28/2009 Z. z., o telesnej kultúre, v znení neskorších predpisov definuje šport pomocou dvoch samostatných úrovní – najprv ako „šport pre všetkých“, ktorý je definovaný ako „rekreačná aktivita uskutočňovaná rôznymi formami telesných cvičení a ďalšími záujmovými pohybovými činnosťami3, potom ako „výkonnostný a vrcholový šport“ definované ako „činnosti vymedzené pravidlami, osvojené v tréningovom procese, uskutočňované v súťažiach a organizované na zásadách dobrovoľnosti4.

Ani Európsky súdny dvor pojem športu nedefinoval, a to aj napriek tomu, že sa otázkami spojenými so športom zaoberal v hojnom počte. Na základe judikatúry ESD uvádza R. Arnold túto definíciu proesionálneho športu: „Profesionálny šport je hospodárska činnosť vytýčená úsilím po dosiahnutí zisku k zaisteniu životných podmienok a životnej úrovne daného športovca5.

ESD v odst. 106 rozhodnutia Bosman uznal špecifiká športu tým, že podľa neho „z pohľadu značnej sociálne dôležitosti športových aktivít a hlavne futbalu v Európskom spoločenstve, cieľ udržania rovnováhy medzi klubmi zaistením určitého stupňa rovnosti a neistoty športového výsledku a podpory k náboru a trénovaniu mladých hráčov musí byť akceptovaný ako legitímny6. Týmto ESD viacmenej potvrdil odlišné postavenie športu od bežných obchodných aktivít.



  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   12


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка