2. Živočíchy sladkých vôd Charakteristika a prehľad rozdelenia : Ríša živočíchov zahrňuje heterotrofné




Дата канвертавання22.04.2016
Памер82.29 Kb.
2. Živočíchy sladkých vôd
Charakteristika a prehľad rozdelenia :

Ríša živočíchov zahrňuje heterotrofné organizmy, ktoré sú závislé na existencii od rastlín. Označujeme ich konzumenty. Rozdeľujeme ich na bezstavovce a stavovce.



Bezstavovce je súhrnné označenie pre všetky živočíchy, kotré nemajú chrbticu. Patria sem napr. ploskavce, obrúčkavce, mäkkýše, hmyz. Stavovce majú chrbticu, kotrá je osou a oporou tela. Patria sem ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce.

Podľa veľkosti rozdeľujeme živočíchy na mikroskopické- súčasť zooplanktónu a makroskopické- viditeľné voľným okom.

Vodné makroskopické bezstavovce sú živočíchy, ktoré najväčšiu časť svojho života alebo celý život prežívajú vo vode, najmä na povrchu vodnej hladiny alebo v koryte. Predpona “makro“ v tomto prípade naznačuje, že ide o živočíchy viditeľné aj voľným okom. Sú obyčajne veľkosti 1 – 5 cm, iba zriedka presahujú 10 cm. Najčastejšími zástupcami vodnej fauny sú napr. kôrovce (kriváky, raky,), hmyz a jeho larvy (potočníky, podenky, pošvatky, komára, vodné bzdochy), mäkkýše (ulitníky, lastúrniky), ploskavce (ploskuľa) a obrúčkavce (pijavice).

Zloženie spoločenstiev vodných živočíchov- ich skladba a množstvo (kvantita) má na životné prostredie určité nároky. Na zmeny prostredia živočíchy citlivo reagujú.



2. 1 Vodné bezstavovce

Hubky

Najjednoduchšie mnohobunkové živočíchy sú hubky (porifera). Len malá časť žije v sladkých vodách, väčšinou sú to morské živočíchy. Telo majú väčšinou pružné, pretože medzi vrstvami buniek sa nachádzajú vápenaté pohyblivé ihlice. Žijú prisadnuto v pomaly tečúcich a stojatých vodách. Obrastajú povrchy ponorených predmetov. Nemajú špecializované bunky, teda nevytvárajú tkanivá. Nemajú svalové (nepohybujú sa) ani nervové bunky (nie sú vnímavé). Vytvárajú kolónie, živia sa prvokmi a riasami a pri rozmnožovaní dominuje nepohlavné rozmnožovanie.


Pŕhlivce

Sú to väčšinou morské živočíchy, len malá časť je sladkovodná. Na povrchu tela majú pŕhlivé bunky, ktorými omračujú svoju korisť. Patria sem nezmary, medúzy, koraly a sasanky. Väčšina zástupcov pŕhlivcov žije v moriach, zástupcovia sladkých vôd sú:



Nezmar zelený (Chlorohydra viridissima) je najčastejším vodným zástupcom, má zelené telo od symbiotických rias. Spodnou časťou tela- nohou, sa prichytáva na kamene alebo rastliny a s natiahnutými ramenami vyčkáva na korisť. Dorastá do s ramenami do 3 cm. Živí sa drobnejšími vodnými živočíchmi. Pomocou prísavkovitého konca tela a úst sa môže pohybovať. Žije v rybníkoch, jazierkach, riečnych ramenách a pod.
Na pododných miestach žije u nás aj nezmar hnedý (Hydra oligactis). Nezmary sú známe svojou veľkou regeneračnou schopnosťou. Ak jedného jedinca rozrežeme na viac častí, každý kúsok dorastie na normálneho živočícha.

Na rozdiel od hubiek sa u nezmara stretávame so špecializovanými bunkami- svalovými (pohyb ramien i lokomočný pohyb), nervovými (rozptýlená nervová sústava), pŕhlivými a tráviacimi bunkami.


Medúzovka sladkovodná (Craspedacusta sowerbeii) žije v dunajských ramenách a v štrkových jazerách (Rusovce). Je to veľmi expanzívny druh, v súčasnosti preniká aj do ďalších sladkých vôd. Je nenápadný živočích bez zreteľných ramien.
Ploskavce

Zo sladkovodných zástupcov medzi najčastejšie druhy patrí Ploskuľa mliečnobiela (Denrocelum lacteum). Žije pod kameňmi alebo v pôde. Telo má ploské v prednej časti s plochými očami. v hlavovej časti sa zoskupujú nervové bunky a vytvárajú uzly (zhluky nervových buniek), z ktorých vychádzajú nervové pásy (pásová nervová sústava). Väčšina ploskúľ je dravá. Aktívne sa pohybuje pomocou kožnosvalového vaku a bŕv. Ploskulice majú vysokú regeneračnú schopnosť.

Medzi ploskavce patria aj parazitické motolice a pásomnice.
Zhrnutie:

V sladkých vodách žije veľa bezstavovcov. Najjednoduchšie z nich sú zástupcovia kmeňov hubky, pŕhlivce a ploskavce.

Hubky patria medzi najstaršie mnohobunkové živočíchy na Zemi. Majú nepravidelný alebo pohárikovitý tvar. Oporu tela zabezpečujú pevné anorganické ihlice alebo pružné vlákna. Žijú prisadnuto a tvoria kolónie. Potravu prijímajú filtrovaním vody.

Pŕhlivce majú valcovité alebo zvonovité, lúčovito súmerné telo. Sú dravé, korisť lovia pomocou pŕhlivých buniek. V ich vývine sa strieda prisadnuté štádium polypa a voľne sa vznášajúce štádium medúzy. Rozmnožujú sa nepohlavne pučaním a pohlavne tvorbou samčích a samičích pohlavných buniek. Sladkovodné pŕhlivce sú nezmary. Patria medzi polypovce. Väčšina pŕhlivcov žije v morskej vode.

Ploskavce sú dvojstranne súmerné živočíchy so splošteným telom. Majú vyvinutú hlavovú časť s primitívnymi očami. Voľne žijúca ploskuľa sa aktívne pohybuje pomocou bŕv. Je to obojpohlavný živočích (hermafrodit). Nový jedinec sa vyvíja z vajíčka priamym vývinom. Podobne ako nezmar má vysokú schopnosť regenerácie. K ploskavcom patrí aj veľa parazitických druhov.
Mäkkýše

Mäkkýše sú suchozemské, sladkovodné i morské živočíchy. Telo sa skladá zvyčajne z hlavy, vnútornostného vaku (prekrytým plášťom) a svalnatej nohy. Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra), tvorená z uhličitanu vápenatého. Mäkkýše majú mäkké, nečlánkované telo a slizovitú pokožku.

Život mäkkýšov zabezpečujú vnútorné orgány. Živiny a kyslík v tele rozvádza telová tekutina – krvomiazga. Koluje v otvorenej obehovej sústave. Z ciev sa

krvomiazga vylieva medzi tkanivá a činnosťou srdca, ktoré pracuje ako pumpa, sa znovu do nich nasáva. Vylučovacia sústava filtruje telové tekutiny a odvádza z tela odpadové látky. Riadenie vnútorných orgánov zabezpečuje nervová sústava. Je zložená z nervových uzlov uložených v hlave, vnútornostnom vaku a nohe. Z nich vybiehajú nervové vlákna k zmyslovým orgánom (zrak, čuch, chuť, hmat, rovnováha). Dýchacím orgánom sú pľúcne vaky, alebo žiabre.

Patrí sem pestrá skupina živočíchov, ktoré žijú hlavne v mori, v sladkých vodách a mnohé druhy sa prispôsobili aj životu na súši. Sladké vody osídlili zástupcovia dvoch tried - ulitníky a lastúrniky. Líšia sa stavbou tela, spôsobom pohybu a typom schránky. Morské vody poskytujú vhodné podmienky aj pre najdokonalejšie spomedzi mäkkýšov, aktívne a veľmi pohyblivé hlavonožce. Mäkkýše delíme na:


  • ulitníky- slimáky a slizniaky

  • lastúrniky- lastúry, šklabky

  • hlavonožce- sépie a chobotnice


Ulitníky

V našich stojatých vodách žije vodniak vysoký (Lymnaea stagnalis). Dýcha pľúcnymi vakmi, preto sa musí pred ponorením nadýchnuť na hladine. Podobným spôsobom žije kotúľka veľká (Planorbarius corneus) s plocho stočenou ulitou. Žiabrami dýcha močiarka živorodá (Viviparus viviparus), ktorej vajíčka zostávajú v pohlavných orgánoch až do skončenia vývinu a rodia sa životaschopné jedince.

Ich telo tvorí svalnatá noha, ktorá slúži na lezenie alebo plávanie. Vpredu prechádza do zreteľne odlíšenej hlavovej časti, kde sa nachádza ústny otvor a dva páry zasúvateľných tykadiel. Na dlhých tykadlách sú dobre vyvinuté oči, na krátkych sú hmatové a čuchové receptory. Svalnatá noha nesie špirálovite zatočenú ulitu. Pre jednotlivé druhy je charakteristická svojim tvarom a farbou. Ulita chráni vnútorné orgány uložené vo vnútornostnom vaku. V prípade nebezpečenstva sa do nej môže schovať celý živočích a niektoré druhy ju môžu v nepriaznivých podmienkach uzavrieť viečkom.

Medzi plášťom a telom je plášťová dutina, kam vyúsťujú niektoré vnútorné

orgány. Ulitníky dýchajú žiabrami (močiarka) alebo kyslík získavajú zo vzduchu

pľúcnymi vakmi.

Ich potrava je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Najčastejšie sa živia

planktónom a organickými zvyškami, niektoré druhy lovia živú korisť alebo žijú

paraziticky. Potravu obrusujú drsným jazýčkom- radulou, pripomínajúcim strúhadlo.


Kotúľky a močiarky sa často chovajú v akváriách, pretože sa živia riasami, ktoré zoškrabujú zo stien akvária, odumierajúcimi zvyškami rastlín a odstraňujú zvyšky potravy po rybách.
Vývin morských mäkkýšov sa uskutočňuje cez larvu (veliger) , sladkovodné a suchozemské mäkkýše majú vývin priamy. Sú buď oddeleného pohlavia- gonochoristy alebo obojpohlavné- hermafrodity. Pohlavné bunky- gaméty nedozrievajú naraz a preto nedochádza k samooplodneniu, ale gaméty si vymieňajú navzájom rôzne jedince.
Lastúrniky

Schránka lastúrnikov je zložená z dvoch častí, lastúr, spojených pružným

väzom. Majú silné svaly, ktoré im umožňujú lastúry otvárať a zatvárať. Väčšina

druhov žije v mori. Sladkovodné majú menej výrazné schránky. Žijú na dne tečúcich alebo stojatých vôd. K nim patrí napríklad škľabka veľká (Anodonta cygnea), korýtko rybničné (Unio pictorum) alebo prísne chránená perlorodka riečna (Margaritifera margaritifera).

Lastúru majú z vonkajšej strany pokrytú tenkou tmavou vrstvou, ktorá ich

chráni pred kyselinami rozpustenými vo vode. Vnútorná vrstva je hladká a lesklá,

pokrytá perleťou.
Niektoré sladkovodné lastúrniky vytvárajú prírodné perly červenej alebo ružovkastej farby. Sliznica plášťa perlorodky riečnej produkuje perlovinou, ktorou obaľuje cudzie teleso (napríklad piesok). Je to obranná reakcia na podráždenie. V súčasnosti je tento druh najmä v dôsledku znečisťovania vody v potokoch na pokraji vyhubenia.
Dôsledkom pasívnejšieho, málo pohyblivého a u niektorých druhov aj

prisadnutého spôsobu života je stavba tela lastúrnikov jednoduchšia ako u ulitníkov. Dobre vyvinutá svalnatá noha slúži na lezenie, prerývanie dna alebo prilepovanie tela k podkladu. Hlava nie je od nohy odlíšená. Zmyslové orgány sú redukované prakticky len na orgán, ktorým vnímajú polohu tela.

Lastúrniky prijímajú potravu a kyslík filtrovaním vody cez prijímací otvor u

niektorých druhov predĺžený do rúrkovitého sifónu. Vďaka nemu môžu zostávať

zahrabané v bahne alebo v piesku. Voda obmýva žiabre, ktorými kyslík prechádza do krvi. Drobné čiastočky potravy sa zachytia v ústnom otvore a prechádzajú do ďalších častí tráviacej sústavy. Nestrávené zvyšky potravy sa odstraňujú vyvrhovacím otvorom.
Do svojho tela lastúrniky denne načerpajú niekoľko litrov vody. Odfiltrujú z nej nielen potravu a kyslík, ale aj škodlivé baktérie a nebezpečné látky, čím prispievajúk čisteniu vody. Podľa zvýšeného množstva chemikálií v ich telách je možné zisťovaťkvalitu vôd. Sú preto dôležitými indikátormi ich znečistenia.
Lastúrniky sú väčšinou gonochoristy. Pohlavné bunky vypúšťajú do vody, kde dochádza k oplodneniu. Ich vývin je nepriamy cez larvu, ktorá žije prisadnuto alebo parazituje na rybách.

Mäkkýše sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov vodných ekosystémov.

Živia sa nimi hlavne ryby. Mnohé z nich sú predátory a lovia menšie živočíchy, iné žijú paraziticky alebo plnia úlohu hostiteľa. Vodniak vysoký je často



medzihostiteľom nebezpečných cudzopasných červov, napríklad motolice

pečeňovej, ktorá spôsobuje ochorenie oviec (viac v kapitole o parazitoch).


Zhrnutie:

V sladkých vodách žije veľa druhov ulitníkov a lastúrnikov. Majú charakteristické mäkké telo, chránené vápenatou schránkou. Špirálovito zatočenú ulitu ako aj lastúry z dvoch častí produkuje plášť z uhličitanu vápenatého. Svalnatá noha umožňuje plazenie, plávanie alebo zavrtávanie do dna. Vnútorné orgány sú uložené vo vnútornostnom vaku. Vodné mäkkýše dýchajú pľúcnymi vakmi alebo žiabrami. Živia sa rastlinnou alebo živočíšnou potravou, ktorú ulitníky strúhajú drsným jazýčkom.

Lastúrniky filtrujú vodu a potravu prijímajú spolu s kyslíkom cez rúrkovitý sifón. Väčšina mäkkýšov je oddeleného pohlavia, veľa druhov patrí k hermafroditom. Ulitníky sa vyvíjajú zväčša priamo, pre lastúrniky sú charakteristické larvy. Medzi mäkkýšmi nájdeme hostiteľov parazitov ako aj cudzopasné druhy.

Obrúčkavce

Obrúčkavce žijú vo vode, bahne, ale aj v pôde. Spoločným znakom všetkých obrúčkavcov je valcovité telo tvorené množstvom článkov (obrúčok), ktoré sú vo vnútri navzájom oddelené priehradkami. V jednotlivých článkoch sa vnútorné orgány pravidelne opakujú. Toto členenie označujema ako rovnomerná (homonómna) článkovanosť. Články sú rovnaké, len niektoré dokonalejšie druhy majú výraznejšie odlíšenú hlavovú časť. Vnútorná článkovanosť nezodpovedá vonkajšej iba u pijavíc.

Telová dutina obrúčkavcov je vyplnená tekutinou, ktorá spevňuje telo a pomáha udržiavať tvar. Tento typ opory tela sa nazýva hydroskelet. U mnohých druhov z výbežkov po bokoch každého článku vyrastajú zväzočky štetiniek, ktoré spolu s podkožným svalovým vakom umožňujú pohyb. Spoluprácou okružných a pozdĺžnych svalov sa články postupne skracujú a predlžujú, čím sa živočích posúva dopredu.

Obrúčkavce sa živia zvyškami odumretých organizmov alebo sú dravé

a požierajú rôzne drobné živočíchy. Niektoré druhy cudzopasia. Prisávajú sa na

povrch tela stavovcov a cicajú krv. Patria medzi vonkajšie parazity– ektoparazity. Dýchajú žiabrami (vodné) alebo celým povrchom tela (suchozemské).

Kyslík a živiny v tele rozvádza dobre vyvinutá zatvorená obehová sústava. Krv,

ktorá obsahuje hemoglobín, poháňajú zhrubnuté, pulzujúce cievy. Vylučovanie

nepotrebných látok zabezpečujú po dva lievikovité kanáliky v každom článku.

Podobne sa opakujú aj nervové uzly, ktoré tvoria rebríčkovú nervovú sústavu.



Zmyslové orgány (oči, statocysta, hmatadlá), sa u dravých druhov sústredili do

hlavovej časti.

Sladkovodné obrúčkavce sú podobne ako suchozemské (dážďovka) obojpohlavné a vyvíjajú sa priamo.
V prednej časti tela ďažkovky tvorí časť článkov výrazný opasok. Produkuje sliz, ktorý počas párenia umožňuje prenos spermií a u suchozemských druhov vytvára okolooplodnených vajíčok ochranné puzdro - kokón. Vodné druhy lepia vajíčka na rôzne predmety vo vode.
Obrúčkavce sú významné reducenty. Niektoré druhy požierajú odumreté organické zvyšky a podieľajú sa tak na samočistení vody. Mnohé obrúčkavce sú dôležitou súčasťou potravy rýb, vodných vtákov ale aj niektorých cicavcov. Medziobrúčkavce zaraďujeme máloštetinavce a pijavice.
Máloštetinavce

Vo veľkých zhlukoch na dne rybníkov, jazierok a pomalých tokov žije

máloštetinavec tubifex bahenný (Tubifex tubifex). Prednú časť tela má zahrabanú v bahne a neprestajne sa vlní, čím si zabezpečuje dostatok kyslíka. Živí sa organickými zvyškami a baktériami z bahna.
Dokáže prežiť aj vo veľmi znečistených vodách, kde sa môže rýchlo premnožiť. Na 1m2 bahenného dna sa ich môže vyskytovať až jeden milión. Tubifex je dôležitou potravou rýb a akvaristi ho využívajú ako živé krmivo.
Najznámejšími zástupcami máloštetinavcov sú dážďovky (Lumbricina). Žijú hlboko pod zemou, kde tvoria sieť chodbičiek. Ich prítomnosť prezrádza množstvo malých kôpok pôdy, ktorú pri svojom pohybe miešajú, prekyprujú a prevzdušňujú.
Umožňujú tým vode prenikať až ku koreňom rastlín. Svojou životnou činnosťou prispievajú k vysokej úrodnosti pôdy. Sú aktívne najmä v noci, keď do svojich chodbičiek vťahujú zvyšky rastlín. Prijímajú ich ako potravu spolu s pôdou, ktorú potom vylučujú obohatenú o organické látky. Dážďovky tým významne prispievajú k tvorbe humusu.
Pijavice

Husto zarastené stojaté vody sú prirodzeným prostredím pre pijavice.

Najznámejšiu, pijavicu lekársku (Hirudo medicinalis), však nájdeme skôr v umelých chovoch. Telo (15 cm dlhé) má sploštené, článkované, bez štetín. Má

charakteristickú olivovo zelenú farbu so žlto oranžovými pruhmi po bokoch tela. Na oboch koncoch sa nachádzajú prísavky, pomocou ktorých sa prichytáva na kožu živočíchov. Živí sa krvou teplokrvných stavovcov, najmä dobytka, koní a človeka. Pijavica si dokáže uložiť nacicanú krv do zásob. Bez potravy

dokáže vydržať aj niekoľko mesiacov.
Pri cicaní krvi vylučuje do rany hostiteľa sekrét s obsahom viacerých účinných látok. Jednou z nich je hirudín, ktorý zabraňuje zrážaniu krvi, preto po odpadnutí pijavice rana ešte dlho krváca. Ďalšie pôsobia ako analgetiká, protizápalovo a antibakteriálne.

Pijavice sa používali už v staroveku na liečenie mnohých chorôb. Aj neskôr, v 17. a 18. storočí, boli bežnou súčasťou lekárskej výbavy. Verilo sa, že odobratie krvi zlepší pacientov zdravotný stav. Súčasná veda potvrdzuje viaceré liečivé účinky pijavíc. Využívajú sa napríklad pri odsávaní krvi z krvných zrazenín, pri liečbe vysokého krvného tlaku, kŕčových žíl, ale aj po chirurgických zákrokoch pri ošetrovaní rán. Pomáhajú uvoľňovať upchaté cievy. Hoci pijavice nemožno považovať za všeliek, výborné výsledky pri hirudoterapii (liečba prikladaním pijavíc)sa potvrdzujú. Ako pri aplikácii akejkoľvek metódy v medicíne, aj tu treba dodržiavaťprísne pravidlá.


Niektoré druhy pijavíc žijú dravo. Pijavica konská (Haemopis sanguisuga) sa

živí larvami hmyzu, žubrienkami, ulitníkmi a červami. Vonkajší parazit - pijavička



rybia (Piscicola geometra). Má štíhle telo (1-5 cm dlhé) s veľkými prísavkami na

koncoch. Žije v teplejších stojatých alebo tečúcich vodách. Živí sa krvou rýb. Pri

premnožení môže spôsobiť v rybníkoch, v ktorých sa chovajú ryby veľké škody.
Zhrnutie:

K obrúčkavcom patria živočíchy červovitého tvaru s rovnomerne článkovaným telom, ktoré je spevnené hydroskeletom. Pohyb umožňuje podkožný svalový vak a zväzočky štetiniek na každom článku. Živia sa rastlinami, organickými zvyškami, iné sú dravé alebo parazitické. Sú prevažne oddeleného pohlavia, niektoré druhy sú obojpohlavné. Vyvíjajú sa priamo alebo nepriamo cez larválne štádium. Patria sem sladkovodné a suchozemské máloštetinavce, morské mnohoštetinavce a parazitické pijavice. Pijavice sa využívajú na lekárske účely.



Článkonožce

Stavbou tela aj spôsobom života sa dokázali prispôsobiť takmer všetkým podmienkam životného prostredia na Zemi. Preto patria v evolúcii živých organizmov k najúspešnejším. Sú najpočetnejším živočíšnym kmeňom. Nájdeme ich vo všetkých typoch ekosystémov, kde plnia dôležité funkcie. Patria sem opeľovače kvitnúcich rastlín, rozkladače odumretých organických látok. Mnohé druhy sú najmä v larválnom štádiu potravou pre iné živočíchy ako bohatý zdroj bielkovín.

Najznámejšie triedy článkonožcov sú:

- pavúkovce (Arachnoidea),

- kôrovce (Crustacea) a

- hmyz (Insecta).

Líšia sa navzájom stavbou tela, ale aj životnými prejavmi. Pavúkovce sú prevažne suchozemské živočíchy, kôrovce sa prispôsobili vodnému prostrediu. Hmyz nájdeme prakticky všade, mnohé druhy sa vyvíjajú vo vode a v dospelosti žijú na súši. Spoločným znakom tejto veľkej a pestrej skupiny živočíchov je nerovnomerne (heteronómne) článkované telo a rôzne špecializované článkované končatiny. Raky žijúce v čistých potokoch a jazerách, vážky lietajúce ponad vodnú hladinu, komáre vyvíjajúce sa vo vode ako aj drobné dafnie, ktoré sú súčasťou planktónu, patria do najpočetnejšej a druhovo najrozmanitejšej skupiny živočíchov, kmeňa článkonožce.

Telo tvorí hlava, hruď a bruško (hmyz). Tieto časti vznikli splynutím rôzneho počtu článkov. U niektorých skupín hlava zrastá s hruďou a vzniká hlavohruď s bruškom (pavúky, kôrovce). Niekedy zrastajú všetky časti v celistvé telo (roztoče), alebo sa diferencovala hlava a trup (mnohonôžky a stonôžky).

Na povrchu ich chráni pevná a pružná vonkajšia kostra. Jej časti sú

pohyblivo spojené, čo umožňuje článkonožcom aktívny pohyb. Spevnený povrch

tela však bráni rastu, preto sa článkonožce musia počas svojho vývinu viackrát



zvliekať.
Končatiny tvoria články spojené kĺbmi. Jed notlivými časťami kostri pohybujú priečne pruhované svaly. Umožňuje to rýchly pohyb a let.

Niektoré končatiny na hlavovej časti sa špecializovali na príjem potravy, iné slúžia ako zmyslové orgány. Potrava článkonožcov je rozmanitá. Živia sa rôznymi časťami rastlín, drobnými živočíchmi, odumretými organizmami, trusom a mnohé druhy parazitujú.

Vodné článkonožce dýchajú žiabrami, suchozemské majú pľúcne vačky alebo

systém trubíc – vzdušníc. Drobné môžu prijímať kyslík aj celým povrchom tela.



Obehová sústava je otvorená, koluje v nej krvomiazga. Vylučovacie orgány

zabezpečujú filtráciu telových tekutín. Odpadové a nadbytočné látky vylučujú do

čreva alebo na povrch tela, napr. cez tykadlové žľazy.

Aktívny spôsob života podmienil aj rozvoj nervovej sústavy (rebríčková) a



zmyslových orgánov.

U mnohých sa vyvinuli zložité formy inštinktívneho správania (hmyz žijúci v spoločenstvách). U hmyzu žijúceho v spoločenstvách (mravce, včely) sa vyvinuli zložité formy správania – deľba práce, dorozumievanie, starostlivosť o potomstvo a pod.

K najznámejším zástupcom spoločenského hmyzu patria mravce. Niekoľko desiatok tisíc jedincov tvorí zložito organizované spoločenstvo, ktoré si buduje mravenisko s množstvom komôrok a chodbičiek.

Článkonožce sú oddeleného pohlavia, samček sa u mnohých druhov výrazne

odlišuje od samičky. Ide o pohlavnú dvojtvarosť (pohlavný dimorfizmus). Ich vývin môže byť priamy (z vajíčka sa liahnu jedince podobné dospelým) alebo nepriamy (z vajíčka sa liahnu larvy). Keď sa larva mení na dospelého jedinca postupne, pričom sa viackrát zvlieka, ide o vývin s neúplnou premenou. Ak premena z larvy na dospelého jedinca prebieha skryte v štádiu kukly, ide o úplnú premenu.
Pavúkovce

V čistých stojatých vodách si medzi vodnými rastlinami robí zvonovité siete

jediný u nás žijúci vodný pavúk vodnár striebristý (Argyroneta aquatica). Dýcha

vzdušný kyslík tak ako jeho prevažne suchozemskí príbuzní. Prijíma ho z vodnej

hladiny. Koniec bruška vystrčí nad hladinu a medzi chĺpkami na tele sa mu vytvoria bubliny, v ktorých premiestňuje vzduch do zvonovitej pavučiny. V pavučinovom zvone potom pavúk žije a odtiaľ vychádza na lov. Živí sa malými kôrovcami a larvami vodného hmyzu. Samička po oplodnení tká samostatný pavučinový zvon, do ktorého znáša 30 – 90 vajíčok. Počas vývoja mláďat prináša čerstvý vzduch a vydýchaný odstraňuje.

Vodnár má podobnú stavbu tela ako suchozemské pavúkovce. Ich telo tvorí

najčastejšie hlavohruď a bruško, ktoré sú u pavúkov oddelené tenkou stopkou.

U ďalších pavúkovcov, koscov a roztočov splývajú. Na hlavohrudi je šesť párov

končatín. Prvý pár – hryzadlá (chelicery) sú hneď pri ústnom otvore, slúžia pri

spracovaní potravy. Druhý pár – hmatadlá (pedipalpy), sa u niektorých druhov

premenil na klepietka, ktorými chytajú korisť. Ďalšie štyri páry kráčavých nôh slúžia na pohyb.

Väčšina pavúkovcov je dravá, lovia korisť, ktorú omračujú a usmrcujú

výlučkami jedových žliaz. Niektoré sa živia organickými zvyškami, mnohé žijú

paraziticky.

Pre pavúkovce je charakteristický pohlavný dimorfizmus. Vývin je priamy,

len niektoré druhy (kliešte) prekonávajú aj larválne štádiá - vyvíjajú sa nepriamo.

Väčšina pavúkov má na spodnej strane bruška snovacie bradavice. Ich výlučky sa na vzduchu menia na pružné a pevné vlákna. Z nich, pomocou hrebienkov na

poslednom páre končatín, tká pavúk svoje charakteristické siete a zámotky. Pavúk korisť zachytenú v sieti najskôr obalí pavučinou, usmrtí jedom a potom do nej vstrekne tráviace šťavy. Rozkladom potravy mimo jeho tráviacej sústavy vzniká tekutina bohatá na živiny, ktorú nakoniec vycicia. Ide o vonkajšie, mimotelové trávenie.

Z pavučín vytvárajú samičky pavúkov aj kokóny – ochranné obaly, do ktorých kladú vajíčka. Mnohé druhy svoje mláďatá fyzicky chránia a aj po vyliahnutí ich nosia, prípadne kŕmia.
Kôrovce

Kôrovce sú veľkosťou, tvarom aj spôsobom života veľmi rôznorodou skupinou

živočíchov. Mnohé sú dravé, iné odstraňujú rozkladajúce sa telá odumretých

živočíchov a rastlín. Patria sem drobné druhy (do 1 cm), ktoré sú súčasťou planktónu, ako aj langusty veľké až 45 cm a vážiace aj 8 kg.

Pomenovanie dostali kôrovce podľa tvrdého vápenatého obalu okolo tela.

Väčšina druhov žije v slanej alebo sladkej vode, menej sa vyskytujú na súši.

Našim najväčším kôrovcom je rak riečny (Astacus astacus). Jeho telo je

pokryté tvrdým pancierom tvoreným chitínom (organická látka) a uhličitanom

vápenatým (anorganická látka). Jednotlivé časti panciera sú pohyblivo spojené,

preto je telo ako celok pevné a zároveň pružné. Pancier chráni vnútorné orgány

a vytvára pre ne oporu, tvorí tak vonkajšiu kostru.

Pancier dodáva telu odolnosť, ale bráni rastu, preto ho musí rak počas života

niekoľkokrát zvliekať. Pokryv jeho tela bez panciera je mäkký, preto rak zvyčajne ostáva v úkryte, kým sa mu nevytvorí nový pancier. Napriek pancierovej ochrane sú aj raky súčasťou potravového reťazca ako potrava niektorých rýb, korytnačiek, hadov a vodných vtákov.

Telo raka tvorí hlavohruď a bruško. Končatiny- pôvodne na každom článku sa premenili na vykonávanie rôznych funkcií. Na hlavohrudi sa prispôsobili k spracovaniu potravy. Oči sú na krátkych pohyblivých stopkách. Na spracovanie potravy slúžia hryzadlá, čeľuste a niekoľko párov priústnych nožičiek. Hlavohruď nesie aj päť párov článkovaných končatín.

Najmohutnejší pár je zakončený klepetami. Slúžia na lov potravy a obranu.

Pomocou ďalších (4 párov) nôh sa pohybuje. Pohyb umožňujú veľmi výkonné svaly upnuté na vnútornú stranu panciera. Rak dýcha žiabrami, ktoré sa nachádzajú na báze končatín po bokoch hlavohrude. Bruško je článkované, zakončené chvostovou plutvičkou. Šesť párov krátkych nožičiek sa nachádza aj na brušku. Slúžia na prichytenie vajíčok.

Rak riečny je oddeleného pohlavia. Na jeseň, po oplodnení, samička kladie

vajíčka, ktoré nosí prilepené na brušných končatinách. Na jar sa z vajíčok vyliahnu malé raky podobné dospelým. Vývin je priamy. Rak riečny rýchlo rastie. Dorastá do veľkosti 20 - 25 cm a dožíva sa asi 20 rokov. Živí sa najmä uhynutými živočíchmi, čiastočne aj ulitníkmi a lastúrnikmi, prípadne rastlinnou potravou.

Z úkrytu vychádza za súmraku a v noci. Žije v čistých vodných tokoch.

S rozširujúcim sa znečistením potokov a riek a výskytom nebezpečných chorôb, sa počty rakov veľmi znížili, patria u nás medzi ohrozené druhy a sú chránené.

Kedysi sa raky lovili pre chutné mäso a považovali sa za veľkú pochúťku. Žiadna významná antická hostina sa nezaobišla bez týchto kôrovcov s pevným pancierom.

Aj v našich tokoch boli raky hojne rozšírené. Približne pred 100 rokmi ich postihla

epidémia označovaná ako račí mor, ktorý vyhubil obrovské množstvo rakov na

našom území.

Niektoré kôrovce dosahujú veľmi malé rozmery. Vyskytujú sa vo veľkom

množstve ako súčasť zooplanktónu. Dôležitou zložkou potravy rýb v stojatých

vodách sú drobné kôrovce (2 – 4 mm), rody dafnia (Daphnia) a cyklop (Cyclop).

Akvaristi ich používajú v živej aj sušenej podobe ako krmivo pre rybičky.

Dafnie majú priehľadné a z bokov sploštené telo, zakončené rôzne dlhým

hrotom. Vo vode sa pohybujú skákavými pohybmi pomocou veľkých vidlicovitých

tykadiel. Na hlave sa nachádza aj jedno zložené oko. Končatiny sú zakrpatené

a slúžia hlavne na získavanie potravy. Živia sa baktériami, prvokmi a riasami. Po

oplodnení samičky kladú do bahna vajíčka. Na jar sa z nich liahnu nové jedince,

ktoré sa vyvíjajú priamo.



Cyklopy majú telo zakončené vidlicovitými výbežkami. Pohybujú sa skákavo

pomocou hrudných nožičiek, ktorými neustále veslujú. Pri pohybe si pomáhajú aj

prvým párom tykadiel. Samička nosí prichytené vajíčka vo vačkoch na boku zadnej časti tela.

Niektoré kôrovce žijú na vlhkých miestach na súši. Patria sem napríklad žižiavky.

Nájdeme ich pod vlhkým lístím, kusmi dreva v komposte a vlhkých pivniciach. Živia sa rozkladajúcimi sa zvyškami rastlín.
Zhrnutie:

Článkonožce majú nerovnomerne článkované telo chránené vonkajšou kostrou.

Pohyb umožňujú rôzne špecializované článkované končatiny. Žijú vo všetkých typoch prostredia, živia sa rastlinnou aj živočíšnou potravou, patria sem parazitické druhy ako aj rozkladače. Rozmnožujú sa pohlavne, u mnohých druhov sa vyvinula pohlavná dvojtvarosť. Vývin je priamy aj nepriamy. Pavúkovce sú prevažne suchozemské článkonožce. Na hlavohrudi majú hryzadlá, hmatadlá a štyri páry kráčavých končatín. Sú bez tykadiel. Pavúky majú na brušku snovacie bradavice.

U nás je známy iba jeden vodný druh pavúka. Kôrovce sú väčšinou vodné článkonožce, charakteristické pevným pancierom, ktorý musia pri raste zvliekať. Ich telo tvorí hlavohruď a bruško. Na hlavohrudi sú dva páry tykadiel, hryzadlá, čeľuste, priústne nožičky a päť párov končatín na kráčanie. U rakov je prvý z nich premenený na klepetá. Ku kôrovcom patria aj drobné planktónne druhy.


Hmyz:

Najpočetnejšia skupina živočíchov, len malá časť žije vo vode, väčšina je suchozemská. Telo sa skladá najčastejšie z hlavy, hrude a zadočka. Jednotlivé časti vznikli zrastením pôvodne rovnakých článkov. Končatiny sú článkované, spojené kĺbmi, ktorými pohybuje svalovina (priečne pruhované svaly). Telo je chránené pevnou vonkajšou (chitínovou) kostrou. Na hlavohrudi sú články, ktoré nesú hryzadlá- chelicery a hmatadlá- pedipalpy. Z hrudných článkov vyrastajú krídla, ktoré umožňujú let. Krídla môžu byť rôznym spôsobom modifikované, alebo môžu zakrpatieť. Dýchajú pomocou vzdušníc. Vzdušnice sú chitínové trubice, rozvetvené po celom tele a kyslík donášajú tkanivám priamo, teda bez telových tekutín. Je to výkonný spôsob okysličovania tkanív. Otvorená cievna sústava je redukovaná. Hmyz sa živí rôznorodou potravou a kvalite potravy sú prispôsobené aj ústne ústroje v ústnej dutine: poznáme hryzavé, cicavé a lízavé ústne ústroje a ich kombinácie. Rozmnožujú sa pohlavne, sú oddeleného pohlavia- gonochristy. Vývin môže byť priamy, alebo nepriamy, cez viaceré štádia. Rozoznávame nedokonalú premenu (vajíčko- larva- dospelý jedinec) a dokonalú premenu (vajíčko- larva- kukla- dospelý jedinec.

Hmyz má veľký hospodársky význam napr. opeľovače. Človek využíva produkty- med, hodvábne vlákna a pod. Medzi zástupcov žijúcich v blízkosti vôd a vo vode patrí:

Vážky (Odonata) sú dravý krídlatý hmyz, ktorého larvy žijú vo vode. Larvy dýchajú zväčša žiabrami. Zložené oči vážok majú okolo 30 000 očiek (omatídií). Majú dobre vyvinuté krídla a patria medzi najlepšie lietajúci hmyz. Vážky sú denným hmyzom. Majú význam pre udržiavanie biologickej rovnováhy medzi hmyzom.

Šidlo obrovské (Anax imperator) je najväčšia európska vážka s telom dlhým 8 cm a krídlom 5 cm. Šidlá sú rozšírené po celom svete. Do tohto radu patria aj vážky, hadovky, šidielka.

Podenky (Ephemeroptera) žijú v okolí tokov, často sa roja vo veľkom množstve. Ich larva žije niekoľko rokov, kým dospelý hmyz len niekoľko dní, hodín, pričom neprijíma potravu a plní len úlohu rozmnožovania.

Po vodnej hladine sa ľahko pohybuje vodomerka štíhla (Hydrometra stagnorum) a korčuliarka obyčajná (Gerris lacustris).



Z dvojkrídlovcov (Diptera) je známy predovšetkým nepríjemný druh komár piskľavý (Culex pipiens). Veľkosť 4-5 mm. Je všeobecne rozšírený, zdržuje sa v blízkosti ľudských obydlí. Larvy sa vyvíjajú v čistých vodách, často vo vodných nádržiach v záhradách a pri domoch. Samičky cicajú krv na ľuďoch. V jednom roku sa môže vyvinúť 5-7 generácií. K ďalším zástupcom patria komár z rodu Anopheles, ktorý je prenášačom malárie.

Chrobáky (Coleoptera) sú počtom rodov a druhov najbohatším radom hmyzu. Ich hlavnou charakteristikou je prvý pár krídel premenený na krovky, druhý pár je blanitý.

Potápnik obrúbený (Dytiscus marginalis) meria 2-3 cm. Patrí medzi najhojnejšie druhy stredoeurópskych potápnikov, ktoré žijú v stojatých a mierne tečúcich vodách. V noci lieta, často zaletí na svetlo. Vodomil čierny (Hydrous piceus), krútňavec obyčajný (Gyrinius notator). 2 páry končatín majú plávacie, prispôsobené na pohyb vo vode.






База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка