Štúrovská generácia Mgr. Ľuboš Kačírek, PhD., Filozofická fakulta Univerzity Komenského




Дата канвертавання24.04.2016
Памер12.78 Kb.
Štúrovská generácia


Mgr. Ľuboš Kačírek, PhD., Filozofická fakulta Univerzity Komenského


My chytili sme sa do služby ducha, a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú.“

Štúrovskou generáciou – či generáciou mladého Slovenska – sa završuje etapa formovania moderného slovenského národa. Mladá nastupujúca generácia vychádza z národných snáh staršej generácie a rozvíja ich národný program pod vplyvom politickej situácie v Európe a habsburskej monarchii.


Ich názory sa formovali pod vplyvom júlovej revolúcie vo Francúzsku (1830), vypuknutia a krvavého potlačenia poľského povstania (1831) v Kongresovke, ktorá bola súčasťou Ruska, a následným vznikom hnutia Mladá Európa. Obdobie 30. rokov predstavuje uzavretú a radikálnu fázu mladoslovenského hnutia, čo sa mení od začiatku 40. rokov, kedy sa usilujú pre svoj národno-politický program získať aj širšiu slovenskú verejnosť.


Jadrom mladej nastupujúcej generácie sa stalo evanjelické lýceum v Bratislave, kde od roku 1803 existovala Katedra reči a literatúry českoslovanskej a prednášal tu profesor Juraj Palkovič. V roku 1827 si tu slovenskí študenti založili knižnicu, ktorá sa v roku 1829 transformovala na Spoločnosť českoslovanskú. Jej členmi boli viacerí známi slovenskí národovci. Najväčší rozmach činnosti Spoločnosti nastáva v roku 1835, kedy sa jej podpredsedom stáva Ľudovít Štúr. Zlomový je rok 1836, keď sa koná vychádzka najaktívnejších štúrovcov na hrad Devín – symbol slávnej minulosti Slovanov. Tu prisahali vernosť slovenskému národu a prijali slovanské mená (Štúr – Velislav, Hodža a Hurban – Miloslav). V tomto roku tiež vydávajú almanach Plody, ktorým sa prezentujú ako nová nastupujúca generácia.

V rámci činnosti Spoločnosti navštevovali študenti počas letných prázdnin slovenské kraje, sledovali stav národného života v jednotlivých regiónoch, všímali si jeho kultúru, históriu, jazyk. Ich poznatky a nimi zozbieraná slovenská ľudová slovesnosť sa nám zachovali vo viacerých rukopisných Prostonárodných zábavníkoch. Po začatí školského roka informovali o svojich cestách ostatných spolužiakov. Je to obdobie romantizmu, kedy sa ľud stáva nositeľom hodnôt a politickej moci, už nie panovník.


Rozmach hnutia oslabilo zatvorenie študentských spolkov v apríli 1837. Činnosť štúrovcov sa presúva na Katedru – či Ústav. Tu pôsobí aj Ľ. Štúr ako námestník profesora Palkoviča. Časť najradikálnejších študentov si založila tajný spolok Vzájomnosť (1837 – 1840).
Od konca 30. rokov prijal uhorský snem viacero zákonov na podporu maďarského jazyka. Tá sa prejavovala najmä v evanjelickej cirkvi, najmä po zvolení grófa Karola Zaya za nového generálneho dozorcu. Preto sa slovenskí evanjelici rozhodli predložiť v júni 1842 panovníkovi petíciu – Slovenský prestolný prosbopis – na zmiernenie maďarizácie. Delegáciu viedol ev. superintendent Pavol Jozeffy. Odovzdanie prosbopisu vyvolalo veľkú kritiku u promaďarsky orientovaných evanjelikov. Vyústilo do odvolania Ľ. Štúra z postu námestníka profesora Palkoviča. Na protest proti Štúrovmu odvolaniu odišlo na jar 1844 z lýcea 22 študentov. Z nich 13 odišli študovať na lýceum do Levoče. Pri odchode si spievali na nápev slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku text básne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska – dnešnej slovenskej hymny.

V období formovania sa štúrovskej generácie stáli jej prívrženci na pozícii československej národnej jednoty. Bernolákovci už v tomto období zotrvávali na samobytnosti Slovákov ako osobitného kmeňa slovanského národa a slovenčiny ako jedného z nárečí slovanského jazyka. Snahy štúrovcov na získanie bernolákovcov pre československú národnú jednotu a návrat k československému jazyku sa ukázali ako bezperspektívne. Ani Hurbanovi sa nepodarilo získať bernolákovských spisovateľov, aby publikovali v novozaloženom almanachu Nitra, ktorého prvý zväzok vyšiel v slovakizovanej češtine v roku 1842.


Napokon práve štúrovci prijali názor bernolákovcov o národnej samobytnosti Slovákov. Tú však mala symbolizovať nie bernolákovská kodifikácia, ale nový spisovný jazyk vychádzajúci zo strednej slovenčiny. Silu strednej slovenčiny si štúrovci uvedomovali už počas prieskumných vychádzok po Slovensku. Historické rozhodnutie o prijatí nového spisovného jazyka sa prijalo 14. februára 1843 v Bratislave. Okrem Ľ. Štúra sa na ňom zúčastnili J. Francisci, S. Vozár, J. Kalinčiak, Ján Gáber-Lovinský a Samuel Štúr. Komplexne otázku zavedenia nového spisovného jazyka prediskutovali Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža 11. – 16. júla 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom. Postupne sa štúrovcom podarilo získať pre novú slovenčinu aj časť staršej ev. inteligencie (K. Kuzmány, J. Chalupka, S. Tomášik) a najmladšiu katolícku generáciu. Najostrejšie proti novému jazyku vystúpil Ján Kollár, iniciátor vydania zborníka Hlasové o potřebě jednoty spisovního jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).


Po prijatí rozhodnutia o novom spisovnom jazyku sa rozvoj národného hnutia dynamizuje a rozvíja. Ešte po zákaze Spoločnosti a ochabnutí činnosti budínskeho Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej uvažovali štúrovci nad založením nového kultúrneho a vedeckého spolku – Matice. Táto snaha sa napĺňa v auguste 1844, keď na Hodžovej fare v Liptovskom Sv. Mikuláši vzniká spolok Tatrín. Podobne štúrovci už na konci 30. rokov uvažovali nad zakladaním slovenských časopisov a politických novín. Na začiatku roku 1839 rozpracoval Hodža návrh na vydávanie beletristického časopisu s názvom Krasomil a náučného s názvom Vedomil. Tieto prvé slovenské politické noviny napokon začínajú vychádzať 1. augusta 1845 v Bratislave pod názvom Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. O rok nato začína Hurban vydávať prvý slovenský vedecký časopis Slovenské pohľady.




V predvečer revolúcie si Slováci formulujú aj svoj politický program, ktorý sa usilujú presadiť legálnou bázou – prostredníctvom uhorského snemu. Vypuknutie revolúcie v marci 1848 privítali štúrovci s nadšením. Konečne sa otvorila cesta na dosiahnutie rovnoprávneho postavenia Slovákov v Uhorsku. Revolúcia však ukázala reálnu silu a slabosť národného hnutia. Priniesla skôr rozčarovanie ako splnenie očakávaných nádejí. Z romantikov sa stávali bojovníci, ale i mesianisti. Štúrovskej generácii nebolo súdené dožiť sa zrovnoprávnenia Slovákov. Zapálili však pochodeň, ktorú prevzali ďalší a dokončili nimi začaté dielo.


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка