Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva




старонка3/9
Дата канвертавання24.04.2016
Памер0.62 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9

Ochrana:

Nepriama ochrana: Použitie a význam nešpecifických predátorov ako sú škorci, dravé ploštice, dravé chrobáky a pod. Je podobná ako u obaľovača jablčného, konkrétnych informácií je však minimum.

Priama ochrana: Z hľadiska ochrany je významné, že jednotlivé generácie obaľovačov rodu Grapholitha lietajú a kladú vajíčka neskoršie ako obaľovač jablčný, takže insekticídna ochrana cielená proti obaľovačovi jablčnému je do značnej miery neúčinná voči týmto škodcom. Veľmi dobrými výsledkami je mätenie samcov zmiešaným feromónom Isomate C/OFM obsahujúcim zmes feromónov obaľovača jablčného a tiež zmes dvoch feromónov Grapholitha janthinana,  Grapholitha lobarzewski, Grapholitha molesta a Grapholitha funebrana. K priamej ochrane by mohli byť v biologickom ovocinárstve vedľa feromónov použité preparáty na báze Bacillus thuringiensis Kurstaki, ale v integrovanej produkcii potom aspoň proti húseniciam 1. a 2. generácie niektoré selektívne insekticídy. Vírus granulózy CpGV v normálnych aplikačných dávkach proti tejto skupine obaľovačov nefunguje (Hluchý a kol.,2007).
Obr. č. 11 Imágo Obaľovača trnkového


(http://www.biocont.cz)

Obr. č. 12 Húsenica Obaľovača trnkového



(http://www.biocont.cz)

1.4.5. Grapholitha lobarzewski – Obaľovač višňový
Hostiteľské rastliny: Hostiteľskými rastlinami sú prevažne ovocné dreviny druhu Prunus (Slivka) a Malus (Jabloň).

Symptómy: Poškodenie ovocia G. lobarzewski je odlišné od Cydia pomenella – nachádza sa tam malé uzatvorenie vchodu v mieste zavŕtavania a v tuneli nie je trus. Neskoršie počas dozrievania vidno tunely, ktoré robí larva pod pokožkou ovocia v rôznych smeroch začínajúc od miesta zavŕtavania, zanechajúc charakteristickú stopu podobajúcu sa hniezdu (http://nlbif.eti.uva.nl). Pre G. lobarzewski je typický spôsob poškodenia plodu a závrtky bez trusu, čo umožňuje odlíšiť škody spôsobené napr. C. pomonella alebo C. Funebrana (http://www.biocont.cz).

Popis: Dospelý jedinec má rozpätie krídel 13-14mm, predné krídla má žltohnedo až červenohnedo sfarbené s pomerne výraznou kresbou pokrývajúcou obvykle celé krídlo a tvorenou priečnymi a šikmými tmavými prúžkami a čiarkami, na prednom okraji s radou šikmých bielych a úzko klinovitých škvŕn alebo prúžkov, pri vnútornom okraji je viacej alebo menej zrejmá oceľová škvrna (ocellus) (Hrdý a kol., 1997). Vajíčka sú uložené jednotlivo na ovocie. Larva – červenkastá alebo žltohnedá hlava, prothoratická platňa je hnedá, zpredu priesvitná, brucho má bielo žlté, zadná časť chrbtovej časti je zafarbená na ružovo, análna doska je tmavohnedá alebo čiernočervená, vidieť prítomnosť análneho hrebeňa.

(http://nlbif.eti.uva.nl/bis/tortricidae.php?selected=definitie&menuentry=literatuur&id=66).

Vývojový cyklus: Imága sa vyskytujú od konca mája do augusta, s maximom v septembri, septembrové nálezy naznačujú prípadný výskyt druhej generácie, ktorú pripustil už Bradley, Tremewan & Smith (1979) (Hrdý a kol., 1997). Oplodnené samičky kladú vajíčka jednotlivo na mladé ovocie. (http://nlbif.eti.uva.nl). Húsenice žijú v plodoch Prunus domestica, P. insititia, Cerasus spp. a Malus spp. Významná sa zdá byť zmienka o vychovaní imág z húseníc nájdených v žltých slivkách, ktoré sú veľmi plané a môžu byť častou, ale prehliadanou potravou (Hrdý a kol., 1997). Húsenica napadá okamžite po vyliahnutí plod (Hluchý a kol., 2007), hlavne v blízkosti miesta kde boli nakladené vajíčka (http://nlbif.eti.uva.nl), lúčovite požiera šupku skôr než vnikne do plodu (Hluchý a kol., 2007), uzatvorí miesto vstupu v pôvodnom mieste zavŕtavania, aby z neho vypudila trus (http://nlbif.eti.uva.nl). Najskôr vyžiera pod šupkou, neskôr pokračuje hlbšie k jadrovníku, obyčajne sa neživí semenami (Hluchý a kol., 2007.) Húsenice sa kuklia až po prezimovaní v kokóne ukrytom v štrbinách borky stromov, podobne ako húsenice Cydia pomonella. (Hrdý a kol., 1997)

Škodlivosť: Doposiaľ sa prehliadalo napadnutie týmto druhom, takže úroveň škodlivosti nie je celkom jasná. Väčšinou sa podiel napadnutých jabĺk týmto druhom pohybuje na úrovni desatín percent, ale v rokoch 2006 – 2007 bolo zistené až 60% napadnutie plodov (Hluchý a kol.,).

Ochrana:

Nepriama ochrana: Použitie a význam nešpecifických predátorov ako sú škorci, dravé ploštice, dravé chrobáky a pod. Je podobná ako u obaľovača jablčného, konkrétnych informácií je však minimum.

Priama ochrana: z hľadiska ochrany je významné, že jednotlivé generácie obaľovačov rodu Grapholitha lietajú a kladú vajíčka neskoršie ako obaľovač jablčný, takže insekticídna ochrana cielená proti obaľovačovi jablčnému je do značnej miery neúčinná voči týmto škodcom. Veľmi dobrými výsledkami je mätenie samcov zmiešaným feromónom Isomate C/OFM obsahujúcim zmes feromónov obaľovača jablčného a tiež zmes dvoch feromónov Grapholitha janthinana,  Grapholitha lobarzewski, Grapholitha molesta a Grapholitha funebrana. K priamej ochrane by mohli byť v biologickom ovocinárstve vedľa feromónov použité preparáty na báze Bacillus thuringiensis Kurstaki, ale v integrovanej produkcii potom aspoň proti húseniciam 1. a 2. generácie niektoré selektívne insekticídy. Vírus granulózy CpGV v normálnych aplikačných dávkach proti tejto skupine obaľovačov nefunguje (Hluchý a kol.,2007).


Obr. č. 13 Imágo Obaľovača višňového



(http://www.biocont.cz)
Obr. č. 14 Poškodenie plodu jablka



(http://www.biocont.cz)

Obr. č. 15 Húsenica Obaľovača višňového



(http://www.biocont.cz)

1.5. Ochrana proti obaľovačom

1.5.1. Prognóza a signalizácia
Pod prognózou v ochrane rastlín rozumieme predpoveď intenzity výskytu, poprípade masové rozšírenie škodlivých organizmov ( resp. činiteľov ) na danej lokalite alebo v určitej oblasti s určitým predstihom. Pod pojmom signalizácia rozumieme operatívnu správu pre poľnohospodárske podniky o nevyhnutnosti urobenia ochranných opatrení tam, kde je to ekonomicky, toxikologicky a ekologicky účelné ( Gallo, 2000 ).

Pre objektívne rozhodovanie o ochrane sadu je dôležité zistiť včas dostatok spoľahlivých údajov, čo je možné pomocou využitia celého systému získavaní informácií. Ochranné opatrenia tak môžu byť s predstihom pripravené a účinne aplikované. Riadená ochrana sadu je kvalifikovaný rozhodovací proces. K jednotlivým zásahom sa pristupuje len v prípade, že hrozí nebezpečie prekročenia prahu škodlivosti, a jednotlivé opatrenia sú chápané ako súčasť celého systému regulácie škodcov. Usmernená ochrana má nahradiť ekonomicky nevýhodné a ekologicky vyslovene škodlivé postupy preventívnej ochrany, kde sa pesticídy aplikujú bez ohľadu na výskyt škodcu, podľa vopred stanoveného kalendárneho plánu ( Hrdý et al., 1984 ).
1.5.2. Metódy monitorovania

1.5.2.1. Feromónové lapače


Model ochrany proti obaľovačovi jablčnému sa môže využiť aj na sledovanie výskytu iných škodcov. Monitorovací systém na báze feromónu umožňuje sledovať letovú aktivitu škodlivých motýľov v sadoch. Monitorovanie fyzikálnych faktorov umožňuje sledovať ich vývoj a dôležité prejavy ( Hrdý at al., 1986 ).

Termín feromón navrhli Karlson Bbutenandt (1959) resp. Karlson a Lüscher ( 1959). Sú to látky ( väčšinou sekréty žliaz ), ktoré už pri nízkej koncentrácií vyvolávajú špecifickú reakciu príslušníka toho druhu. Prirodzené feromóny, pomocou ktorých neoplodnené samičky privolávajú samčeky, sú často zložité zmesi niekoľkých látok (Hrdý at al., 1986).

Feromónové lapače sú prostriedky opatrené druhovo špecifickým atraktantom, ktorým k sebe lákajú pohyblivé jedince hmyzu, zachytávajú ich obvykle na lepivom povrchu alebo znehybňujú pomocou smrtiacich látok. Na tento účel sú obvykle používané syntetické sexuálne feromóny (látky analogické s látkami produkovanými neoplodnenými samičkami). Feromónové lapače sa používajú na monitorovanie letovej aktivity samcov väčšiny škodlivých motýľov. Podľa dynamiky náletu motýľov do lapačov (a/alebo v kombinácii s ďalšími monitorovacími metódami) možno stanoviť nutnosť alebo termín ošetrenia. Významnú úlohu hrá určenie letovej vlny. Letovou vlnou sa rozumie výrazný nárast úlovkov v lapačoch, obvykle úlovok 2 – 3 krát vyšší než jeden z dvoch predošlých úlovkov. Podľa odchytu do lapačov možno rozlíšiť jednotlivé generácie škodcov v roku. Pre určitý druh škodcu je potrebné používať čo najúčinnejší typ feromónu alebo konštrukciu lapača, hlavne v tých prípadoch, kedy zistená letová vlna slúži ako tzv. Biofix. Biofix je alternatívou sumy efektívnych teplôt. Sú to biologicky datované sumy efektívnych teplôt, modifikácia SET, v ktorej sa efektívne teploty začínajú sčitovať od termínu dosiahnutia určitého fenologického úkazu, napríklad prvým úlovkom vo feromónovom lapači, nakladením vajíčok, zakuklením húseníc atď. (Lánský, 2005)



Pravidlá inštalácie feromónových lapačov

Feromónové lapače slúžia na monitorovanie letu imág, v ochrane ovocných drevín prevažne motýľov, v súčasnej dobe je nevyhnutné pre rozumné riadenie ochrany hlavne proti obaľovačovi jablčnému, obaľovačovi zemolezovému, obaľovačovi slivkovému, mínujúcim motýľom a i. Cieľom je pomocou lapačov získať reprezentatívne údaje z plôch, ktoré sú potenciálne škodcami najviac ohrozené. Spôsob používania feromónových lapačov by mal byť súčasťou príbalového letáku výrobcu. (Lánský, 2005)

Pri rozmiestňovaní v sadoch a určovaní ich hustoty sa zohľadňuje odrodové zloženie výsadby, homogenitu, celkovú plochu a susedstvo zdrojov náletu imág (záhrada, obec, les). Do úvahy sa berú aj časové a technické možnosti pri kontrole úlovkov. Pri homogénnych plochách možno lapače aplikovať uhlopriečne, najmenej však 3 ks naprieč parcelou, pričom minimálna vzdialenosť medzi jednotlivými lapačmi by mala byť 50 m. lapače sa umiestňujú na kostrové konáre, do 2/3 výšky koruny. Hustejší obrast stromu sa odstraňujú (pri inštalácii alebo v priebehu vegetácie) tak, aby bol umožnený prístup k lapačom a vetvami nebol príliš obmedzený pohyb vzduchu. Odporúča sa rady aj jednotlivé stromy s lapačmi označiť.

Termín inštalácie lapačov spadá najneskôr do obdobia pred začiatkom významného letu 1. generácie škodcu. Dátum sa síce líši podľa jednotlivých druhov, ale je praktické inštaláciu pre viac druhov spájať. Napríklad: po ošetrení proti piliarke slivkovej začína byť na slivkách aktuálny monitoring letu obaľovača slivkového a zároveň na jabloniach let podkopáčika špirálového i ovocného. V tomto období vyvesíme lapače pre uvedených škodcov. Po odkvitnutí jabloní a šetrení proti piliarke jablčnej (prepad plôdikov po odkvitnutí až veľkosť lieskového oriešku) potom nainštalujeme lapače pre obaľovača jablčného a obaľovača zemolezového. (Lánský, 2005)

Feromónový lapač sa skladá z týchto častí: vlastný lapač (rôzne tvarovaná papierová alebo plastová krabica), vymeniteľný feromónový odparník (kapsula) a vymeniteľná papierová lepová doštička slúžiaca k samotnému odchytu imág prilákaných feromónom v odparníku.

Údržba lapačov spočíva v pravidelnej výmene feromónových odparníkov a lepových doštičiek. Výrobcovia odporúčajú výmenu 1 krát za (5) 6 – 8 týždňov (kratší interval volíme počas teplých letných mesiacov). Z praktického hľadiska je ľahšie skrátiť interval na 4 týždne a odparníky meniť v pevne stanovený deň v mesiaci. Výmenu lepových doštičiek na dne lapača prispôsobujeme množstvu chytených motýľov – pri intenzívnom nálete je vrstva lepu rýchlo znečistená zvyškami tiel hmyzu a stráca účinnosť. Podobne je nutné lepové doštičky vymeniť aj po dlhotrvajúcich dažďoch. (Lánský, 2005)

Kontrolu úlovkov v lapačoch robíme aspoň 2x týždenne. V dobe predpokladanej letovej vlny (podľa prítomnosti kukiel a napr. vzhľadom k očakávanému otepleniu) sa u kľúčových škodcov v kritickom období oplatí kontroly robiť denne, čo platí hlavne vtedy, ak chceme pri ošetrení preventívne použiť ovicídy.

Evidenciu zistených údajov robíme čo najprehľadnejšie, záznamy z terénu je vhodné pravidelne spracovávať do podoby grafu. Z vytvoreného grafu je veľmi dobre viditeľný priebeh letových vĺn, čo umožňuje rýchlejšie rozhodovanie o termíne zásahu. Údaje krivky vždy predstavujú priemernú hodnotu úlovku nami zvoleného súboru lapačov (napr. z jednej lokality). (Lánský, 2005)

1.5.2.2. Teplotné modely vývoja – sumy efektívnych teplôt
Suma Efektívnych Teplôt – SETSPV(°C) je súčet efektívnych teplôt nad spodným prahom vývoja (SPV) za určité obdobie.

Vypočíta sa podľa vzorca: SETSPV= SPV = spodný prah vývoja

Ti = priemerná teplota

Pozn.: záporné hodnoty rozdielu sa nepočítajú

Teploty sa merajú v najjednoduchšom prípade vonkajšími ortuťovými alebo liehovými teplomermi. Denný priemer sa potom stanoví podľa vzorca: T7 + T14 + 2.(T21) 4 kde T7 je teplota o 7:00 hod., T14 o 14:00 hod. a T21 o 21:00 hod. alebo pri použití maximo-minimálnych teplomerov podľa vzorca , kde Tmin je minimálna a Tmax maximálna denná teplota. (Lánský, 2005)

Pomocou SET možno efektívne plánovať systém ochrany proti škodcom. Lapače vyvesujeme pred očakávaným výletom imág obaľovača, najneskôr pri dosiahnutí SET10(d)=50 °C a kontroly náletov prevádzame najlepšie 2x týždenne. Počty zachytených samcov do lapačov zaznamenávame a pri zistení letovej vlny kontrolujeme teplotné podmienky pre kladenie vajíčok. Letovou vlnou rozumieme výrazný nárast úlovkov v lapákoch, obvykle úlovok 2 – 3x vyšší než jeden z dvoch predošlých úlovkov. Pri splnení podmienok pre kladenie (teplota o 21:00 hod je aspoň 17°C) kontrolujeme na ploche s MD výskyt vajíčok. (Falta, 2008)


1.5.2.3. Metóda krátkodobej prognózy vrcholu letu prezimujúcej generácie

obaľovača jablčného.


Umožňuje včas plánovať a pripravovať pohotovosť aplikačnej techniky a prostriedkov ochrany rastlín. Metóda je založená na výpočte biologicky datovanej sumy efektívnych teplôt pod prahom vývoja 10 ˚C ( BSET10 ). Teploty sa sčítavajú od dátumu, keď boli vo feromónových lapačoch zaznamenané prvé motýle. Prvý vrchol letu prezimujúcej generácie obaľovača jablčného možno očakávať s dátumom, kedy BSET10 dosiahne v nižších polohách hodnotu 100 ˚C a hodnoty 70 – 80 ˚C v stredných polohách ( Hrdý et al., 1984 ).

1.5.2.4. Biologické metódy


V posledných rokoch sa spolu s rozpracovaním metód integrovanej ochrany rastlín proti škodcom a chorobám značne zvýšil záujem o využívanie prirodzených mechanizmov regulácie počtu škodlivých druhov. Stále väčšia pozornosť sa venuje všestrannému štúdiu predátorov, parazitov a pôvodcov chorôb, ktoré spôsobujú huby, baktérie, vírusy, háďatká a možnostiam ich využitia. V ovocných sadoch pri obmedzení, prip. zastavení rozširovania mnohých škodlivých druhov dôležitú úlohu majú zástupcovia užitočnej fauny – parazitické dvojkrídlovce a blanokrídlovce ( Fadejev, Novožilov, 1981 ).

Obr. č. 16 Baktéria Bacillus thuringiensis

(http://www.biocont.cz)

1.5.2.5. Genetické metódy

Jednou z metód, ktoré je potrebné zaviesť do integrovanej ochrany proti škodcom ovocných plodín, je pohlavná sterilizácia. Výskumy, ktoré sa zaoberajú ochranou proti obaľovačovi jablčnému pomocou metódy sterilizovaných jedincov začali v roku 1956 v Kanade, neskôr v USA a v súčasnosti pokračujú v Rusku, Poľsku, Bulharsku, Rumunsku a ďalších krajinách. Je preštudovaná konkurenčná schopnosť sterilizovaného a prírodného materiálu, dynamika prírodných populácií, vypracúvajú sa spôsoby dávky vypustenia sterilizovaného materiálu v prírodných podmienkach. Pozitívne výsledky v boji proti obaľovačovi jablčnému sa dosiahli v mnohých poľných pokusoch pri použití sterilizovaných samcoch tohto škodcu ( Fadejev, Novožilov, 1981).

V mnohých krajinách sú rozpracované metódy dezorientácie, t.j. narušenia komunikácie medzi jedincami rôzneho pohlavia v ovocných sadoch. Vyberajú sa najlepšie, najvhodnejšie a najúčinnejšie syntetické feromóny.

1.5.2.6. Chemická metóda

Ochrana proti obaľovačovi jablčnému vzhľadom na dlhé obdobie letu imág a výskytu húseníc v plodoch je dosť obtiažna. Výsledok chemickej ochrany závisí od správneho určenia času maximálneho náletu imág. Postrek sa má robiť podľa signalizácie ( Kráľovič et al., 1975 ). Ochrana sa má robiť približne jeden týždeň po vrchole letu imág do feromónových lapačov. Odporúča sa aj vizuálna kontrola nakladených vajíčok na zelených plodoch. Ak sa vyskytnú na 100 plodoch viac ako dve vajíčka, odporúča sa urobiť ochranu ( Cagáň, Hudec, 2003 ). Chemický postrek sa aplikuje na liahnuce sa húsenice. Termín hromadného liahnutia sa určuje nepriamo, podľa priebehu teplôt vo výsadbe. Od dňa nasledujúceho po večernom kladení sa sčítajú efektívne teploty až k dosiahnutí sumy 88,6 ˚C. Po tejto hodnote je možno považovať vývoj vajíčok za ukončený, v sade dochádza k liahnutiu húseníc ( Hrdý et al., 1986 ).


1.5.2.7. Metóda mätenia samcov – Matting distruption

Mating disruption – matenie samcov feromónmi. Je to nová generácia špičkových prípravkov pre moderné poľnohospodárstvo..



Feromóny sú látky, ktoré uvoľňujú neoplodnené samičky motýľov, aby k sebe prilákali samcov príslušného druhu a mohlo dôjsť k spáreniu.

Princíp metódy mätenia samcov pozostáva v tom, že sa do sadu alebo vinohradu umiestnia odparníky, z ktorých sa potom dlhodobo uvoľňukú feromóny potrebného druhu. V takto prevoňanom sade nedokážu samci nájsť samičky a nedôjde k spáreniu. Vďaka tomuto samice nekladú vajícka a porasty nie su ohrozené škodlivými húsenicami. (http://www.biocont.cz/profi-mateni.html)

Obr. č. 17 Odparník pre obaľovača višňového

Obr. č. 18 Dva typy odparníkov



(http://www.threespringsfruitfarm.com/blog/2619)


2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce je oboznámiť sa s problematickým rodom obaľovačov – Torticidae, ktoré škodia na ovocných drevinách, najmä na jabloniach, ale aj na slivkách, broskyniach, trnkách , hlohu a nájsť ekonomicky výhodný spôsob boja proti nim, na základe možnosti využitia digitálnej signalizačnej techniky.

Čiastkovými cieľmi práce bude vymedziť okruh týchto obaľovačov, ktoré škodia v súčasnosti v pestovateľskej praxi na jabloniach. Nájsť identifikačné znaky, ktoré by pomohli pestovateľom v správnom určení taxónov v rôznych štádiách vývoja škodcu. Posledným čiastkovým cieľom bude nájsť vzťah medzi sumou efektívnych teplôt v stupňoch °C a daným taxónom, ktorá bude následne importovaná do softwarového programu AMS a verifikovaná skutočným náletom vo feromónových lapačoch.

3 METODIKA PRÁCE

3.1. Konštrukčné časti automatickej meteorologickej stanice

Davis Vantage II
Výrobok americkej firmy Davis Instruments je elektronická meteorologická stanica, ktorá obsahuje dve základné časti. Integrovanú senzorovú jednotku (ISS), štandardne sa skladá zo zrážkomeru, anemometra, senzorov teploty a relatívnej vlhkosti umiestnených vnútri radiačného štítu. Druhú časť stanice tvorí konzola, zobrazujúca hodnoty namerané jednotkou ISS, ďalej meria a zobrazuje atmosférický tlak, vnútornú teplotu a relatívnu vlhkosť.

Sú k dodaniu dve základné verzie: káblová alebo bezdrôtová. (http://zvt.cz)


Obr. č. 19 Vantage Pro II s konzolou.



(http://davisnet.com)

Integrovaná senzorová jednotka (ďalej len ISS) slúži k meraniu širokej škály meteorologických údajov, ktoré sú následne zobrazované na konzole Vantage Pro2.

V závislosti od typu prístroja sú dáta posielané buď káblom, alebo bezdrôtovo.

V Bezdrôtovej verzii stanica Vantage Pro2 môže byť ISS použitá ako jeden z max. ôsmich vysielačov pripojených na Vantage Pro2 konzolu. (http://zvt.cz)


3.1.1. Komponenty
Obr. 20 Komponenty Vantage Pro II


(http://davisnet.com)

ISS meria nasledujúce dáta:

  • Rýchlosť vetra

  • Smer vetra

  • Zrážky

  • Vonkajšiu teplotu

  • Vonkajšiu relatívnu Vlhkosť



ISS v rozšírenej verzii Vantage Pro2 Plus meria:

  • Ultrafialové žiarenie (UV) 280 - 360 nm

  • Solárnu radiáciu 400 - 1100 nm


ISS sa skladá z niekoľko častí: anemometru, zrážkomeru a radiačného štítu.

Anemometer môže byť namontovaný v požadovanej polohe vďaka 12 metrov dlhého káblu. (http://zvt.cz)



3.1.2. Poskytovanie údajov z príslušných senzorov Vantage ProII
Obr. č. 21 Senzory Vantage Pro II



(http://zvt.cz)


  1. Ružica kompasu (veterná ružica)

  2. Mód grafu alebo Min/Max (Hi/Low)

  3. Ikony predpovede počasia

  4. Fáza mesiaca

  5. Čas, východ Slnka

  6. Dátum, západ slnka

  7. Indikátor aktivovanej funkcie 2ND (pre stlačenie klávesy 2ND)

  8. Trend atmosférického tlaku

  9. Ikona grafu

  10. Ikona dáždnika – momentálne prší

  11. Indikátor čísla stanice

  12. Textové pole

  13. Grafy

  14. Ikona alarmu


3.1.3. Klasifikácia a displej Vantage Pro II
Klávesnica konzoly Vantage ProII vám umožní voliť funkcie prístroja, zobrazovať rôzne dáta, grafy, alarmy, meniť kalibráciu senzorov apod.
3.1.4. Operačné módy konzoly



  • SETUP - umožňuje nastavenie dáta, času, zemepisnej polohy, nadmorskej výšky, kalibráciu senzorov a ďalších hodnôt potrebných pre správnu funkciu prístroja

  • Aktuálne dáta - tento mód je štandardný, umožňuje zobrazenie aktuálnych dát na displeji

  • Max/Min - po prepnutí do módu Max/Min nám konzola zobrazuje maximálne a minimálne hodnoty konkrétneho senzoru, prepína sa pomoci tlačidla HIGH/LOW

  • Alarm - v módu Alarm si môžeme nastaviť veľké množstvo alarmov (napr. pri dosiahnutí určité teploty, vlhkosti atd.)

  • Graph - grafický mód konzoly zobrazuje grafy priebehu jednotlivých senzorov

1   2   3   4   5   6   7   8   9


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка