Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva




старонка2/9
Дата канвертавання24.04.2016
Памер0.62 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9

1.3. Systém integrovanej produkcie ovocia


Integrovaná produkcia navrhnutá v „Agroenvironmente“ v rámci Plánu rozvoja vidieka na obdobie 2007-2013 ako poľnohospodárske postupy pre poľnohospodárske subjekty, ktoré sa dobrovoľne zapoja do predpísaných schém integrovanej produkcie. (ZIPO, 2009)

1.3.1. Ciele a definícia integrovanej produkcie ovocia

Integrovaná produkcia predstavuje šetrný poľnohospodársky systém, ktorý je šetriaci vo vzťahu k prírode, krajine a životnému prostrediu. Všetky komponenty systému sú v súlade ( výsadba , hnojenie, obrábanie pôdy, ochrana a ekonomika).

Hlavným cieľom je znížiť externé vstupy (agrochemikálie, pohonné hmoty) a trvalo chrániť životné prostredie a neobnoviteľné prírodné zdroje. Cieľom IP je udržať a aktivizovať prírodné samoregulačné faktory (potláčanie škodlivých činiteľov, rezistentné odrody, podpora predátorov a antagonistov) a v technológiách a používaných postupoch využívať nové biologické, technické a ekologické informácie. (ZIPO, 2009)

Medzinárodná organizácia pre biologickú kontrolu škodcov (IOBC) definuje Integrovanú produkciu ovocia ako „spôsob ekonomickej produkcie kvalitného ovocia s uprednostňovaním ekologicky bezpečných metód, minimalizáciou neželaných vedľajších vplyvov a používania agrochemikálií pri zachovaní maximálnej ochrany životného prostredia a ľudského zdravia“ (Cepta, 2009)



Hlavné úlohy integrovanej produkcie:

  • podporiť produkčný systém, ktorý rešpektuje požiadavky starostlivosti o krajinu a životné prostredie a súčasne umožňuje ekonomicky životaschopné a udržateľné poľnohospodárstvo,

  • zabezpečiť udržateľnú produkciu zdravých plodín s vysokou kvalitou a minimom výskytu rezíduí pesticídov a cudzorodých látok,

  • chrániť zdravie farmárov pri aplikácii s agrochemikáliami,

  • podporovať a uchovávať vysokú biologickú diverzitu agroekosystémov,

  • v ochrane rastlín dávať prioritu prirodzeným regulačným mechanizmom,

  • dlhodobo chrániť a podporovať úrodnosť pôdy,

  • minimalizovať znečisťovanie vody, pôdy a ovzdušia,

  • chrániť a zachovať biologickú rozmanitosť,

  • napomôcť realizácii miestnej ekologickej siete (resp. územného systému ekologickej stability) v poľnohospodárskej krajine (biocentrá, nelesnú drevinovú vegetáciu, vodné biotopy, mokrade, TTP). (ZIPO, 2009)

Systém integrovanej produkcie ovocia ako súbor ochranných a bezstresových pestovateľských opatrení uplatňuje všetky vhodné spôsoby ochrany pri ich optimálnom zosúladení. Ochranné opatrenia sú zamerané na ochranu samotnej rastliny a nie na eradikáciu škodlivého organizmu. Z toho vyplýva aj určitá koexistencia ovocných drevín a ich škodlivých organizmov na ekonomicky tolerovanej hladine. Pritom ide predovšetkým o zabezpečenie ekonomickej efektívnosti a dopestovanie zdravého ovocia. (ZIPO, 2009)


V systéme sa využívajú metódy ochrany ovocných drevín v rôznych vhodných kombináciách chemických postrekov, biologických prípravkov, mechanického boja, ale aj opatrení, ktoré smerujú k eliminácií stresov ovocných drevín v hocijakej forme, ktoré by mohli znížiť celkovú kondíciu stromu a tak zvýšiť jeho susceptibilitu na patogény. V pestovateľskej technológií je potrebné zabezpečiť aj optimálne rastové podmienky ovocných drevín. V agrotechnike postupovať tak, aby nedošlo k narušeniu biodiverzity okolia, čím zabezpečíme rôznorodosť okolitej fauny a flóry. Za veľmi dôležité považujeme sledovanie meteorologických faktorov, ktoré sa významnou mierou podieľajú na vzniku a rozširovaní chorôb a škodcov v jednotlivých oblastiach Slovenska. Predpoveď výskytu (prognóza) chorôb a škodcov, nám umožni s dostatočne rýchlym časovým odstupom plánovať si ošetrenia. Presný termín optimálneho ošetrenia nám upresní signalizácia. Na základe predpovede a presného termínu ošetrenia sa vyvarujeme zbytočným zásahom do ekosystému ovocného sadu. (ZIPO, 2009)

Princípy integrovanej produkcie ovocia


  • Využitie takých agrotechnických opatrení, ktoré obmedzia eróziu, únik škodlivých látok do podzemných a povrchových vôd.

  • Použitie odrôd nenáročných na intenzifikačné vstupy, odrôd rezistentných alebo tolerantných proti chorobám a škodcom.

  • Využitie integrovanej ochrany proti škodlivým činiteľom (chorobám, škodcom, burinám), ktorá je založená na chemických, biologických a mechanických princípoch.

  • Optimalizácia výživy a hnojenia na základe výsledkov agrochemických rozborov obsahu živín v pôde a v rastlinách s využitím diagnostických metód pre určenie nutných dávok živín.

  • Uprednostňovanie využitia organických hnojív alebo iných zdrojov organickej hmoty dodanej do pôdy.

  • Zníženie vkladov energie – využitie minimálnych spôsobov spracovania pôdy, zníženia potrieb chemického ošetrenia.

Ciele integrovanej produkcie ovocia

  • Produkcia ovocia vysokej kvality pri uplatnení ekologicky prijateľných metód pestovania a minimalizácii nežiaducich vedľajších účinkov agrochemikálií pri ich používaní.

  • Ochrana prírodného prostredia ovocného sadu a živých organizmov, ktoré sa v ňom vyskytujú.

  • Neporušovanie ani škodlivé menenie alebo ničenie zložiek prostredia ovocného sadu.

  • Zaistenie druhovej rozmanitosti prirodzene sa vyskytujúcich alebo introdukovaných živočíšnych a rastlinných druhov v ovocných sadoch a ich blízkom okolí.

  • Zvýšenie ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. (ZIPO, 2009)

V ochrane sadov proti živočíšnym škodcom sa v posledných rokoch začína objavovať rad problémov, ktoré sa do budúcna môžu prejaviť znížením rentability pestovania ovocia. Integrovaná ochrana (IO) je u nás uplatňovaná od polovice 80. rokov minulého storočia. Teraz je prevažujúcim spôsobom manažmentu škodlivých činiteľov a tvorí základ systémov integrovanej produkcie. Systém IO bol všeobecne formulovaný v roku 1973 organizáciou IOBC (Internacional Organisation for Biological and Integrated Control of Noxious Animals and Plants) ako „Systém využívajúci všetky dostupné ekonomicky, ekologicky a toxikologicky prijateľné metódy, ktorého cieľom je udržanie škodcov pod prahom škodlivosti za maximálneho využívania prirodzených regulačných faktorov“.

Producenti jabĺk v systémoch EP alebo IPM čelia mnohým problémom v praxi pri zvládaní tlaku škodcov, chorôb, burín a rovnako i pri hľadaní vhodných spôsobov ako predať svoje produkty, stabilizovať a príp. zvyšovať svoj zisk. Možno konštatovať, že ekonomika ovocia produkovaného v EP je zisková a to i vďaka vyšším cenám za produkt, príp. štátnym či európskym dotáciám. Hlavné výhody a nevýhody integrovanej produkcie ovocia zhŕňa i holandská štúdia, ktorá ukázala, že hoci má integrovaná produkcia jabĺk oveľa nižší dopad na životné prostredie v porovnaní s konvenčnou praxou, môže byť menej zisková práve vďaka vyšším nákladom na prácu. Prax v Holandsku tiež ukázala, že napr. zníženie používania fungicídov pri citlivých, vyšľachtených odrodách je zložité, pretože ich ochrana a stabilita v daných podmienkach sa zakladá na používaní pesticídov. Napriek týmto ťažkostiam existuje v Európe množstvo príkladov úspešných postupov. (CEPTA, 2009)


1.4. Taxonomické zaradenie a popis obaľovačov.
Kmeň : Anthropoda – Článkonožce

Trieda : Insecta – Hmyz

Rad : Lepidoptera – Motýle

Čeľaď : Torticidae – Obaľovačovité

Príslušníci tejto veľkej čeľade, ktorá len v palearktickéj oblasti je zastúpená takmer tisíc druhmi sa vyznačuje typickým tvarom krídel: predné krídla sú takmer zaoblene obdĺžnikovité alebo lichobežníkovité, kým predný a vnútorný kraj sú hneď za koreňom silno zakrivené, takže sú takmer rovnomerné. Len u niektorých druhoch majú tieto krídla trojuholníkovitý obrys. Zadné krídla majú väčšinou lichobežníkovitý tvar. V zadných krídlach je vyvinutá análna žilka. Na predných krídlach okrem diskoidálneho políčka sa často nachádza ešte prídavné políčko. Takéto sfarbenie krídel je charakteristické pre túto čeľaď. Predné krídla bývajú často zdobené odlišne sfarbeným zrkadielkom s čiernymi čiarkami alebo bodkami. Z ostatných znakov majú obaľovačovité ešte spoločný tento znak: posledný článok nôh je vždy krátky, ukrytý; stredný článok je pri pohľade zboka takmer trojuholníkovitý. Zadné holene sú ozbrojené dvomi pármi pomerne dlhých pazúrikov. Tykadlá sú väčšinou nitkovité, často jemne obrvené, cuciak je dobre vyvinutý.

Vajíčka obaľovačovitých sú ploché, šošovicovité alebo iba na jednej strane vypuklé, okrúhleho tvaru. Sú zelenkasto sfarbené.



Húsenice sú valcovité, majú 8 párov končatín a na telových článkoch drobné bradavky s jemnými chĺpkami. S výnimkou posledného článku majú všetky ostatné na chrbte štyri ( paradorsálne ) bradavky, na bočnom dve ( subdorsálne a laterálne ) a nad nohami jednu bradavku. Na druhom a treťom článku tvoria paradorsálne bradavky mierne prehnutú priečnu radu, na ostatných tvoria užší lichobežník. Laterálna bradavka predohrudia nesie u húseníc obaľovačov tri chĺpky, kým u podobných húseníc vijačkovitých ( Pyralidae ) iba dve. Posledný článok má na prednom kraji priečnu radu štyroch bradaviek. Podľa druhu majú bradavky rôznu veľkosť a sfarbenie, tak ako aj chĺpky, ktoré z nich vyrastajú. Farba lariev je rôzna. Húsenice žijú väčšinou medzi spradenými listami, kde často sa aj kuklia. Iné sa púšťajú po vláknach a kuklia na rôznych chránených miestach, napríklad pod kôrou, v zemi, v rastlinných zvyškoch. Niektoré larvy žijú v plodoch, pukoch, v kôre, v koreni a pod. Obaľovačovité sú väčšinou nočné motýle. V kľude majú krídla strechovito skladané. Väčšinou majú jednu generáciu do roka, zriedka dve. Patria sem škodcovia poľnohospodárstva a lesníctva, niektoré z nich sú zvlášť nebezpečné. (Miller, 1956)

1.4.1. Cydia pomonella – Obaľovač jablčný
Hostiteľská rastlina: Poškodzuje jabloň, marhuľu, hrušku, orech, prípadne ďalšie druhy ovocných stromov.

Popis: Imágo má dĺžku 6-7mm a rozpätie krídel 15-20mm. Predné krídla sú sivé s tmavými, čiernymi alebo hnedočiernymi priečkami. Na okrajoch predných krídel sú bledé zrkadielka. Zadné krídla sú tmavohnedé s bledšími riasami. Hlava a hruď sú hnedé, bruško sivohnedé. Vajíčko má tvar terčíka s rozmermi 1,17-1,31 x 0,95-0,99mm. Čerstvo nakladené vajíčko je priezračné, zelenkastobiele a neskôr v ňom pozorovať tmavšiu hlavovú časť budúcej larvy. Dorastená larva meria asi 20mm a má bledoružovú farbu. Mladšie larvy sú žltobiele.

Bionómia: Prezimuje larva v zámotku v trhlinách kôry, pod opadanou kôrou, na chránených miestach, prípadne plytko v pôde alebo na jej povrchu v rastlinných zvyškoch. Prvé kukly sa môžu objaviť koncom apríla. Nálet imág začína koncom mája, maximum náletu je v júni. Maximum kladenia vajíčok obyčajne pozorovať v druhej polovici júna. Imága kladú vajíčka na plody, prípadne na listy hostiteľských rastlín. Jedna samička nakladie asi 40-50 vajíčok. Embryonálny vývoj trvá 7-14 dní. Larvy vyžierajú v plodoch chodbičky, v ktorých sa nachádza trus. Vyliahnutá larva sa vžiera do plodu. Žerie pod šupkou asi 2-3 dni a vytvorí si chodbičku, v ktorej sa prvýkrát zvlieka. Potom sa prežiera do jadrovníka a znova sa zvlieka. Živí sa semenami a zvlieka sa tretíkrát. Štvrtý instar vyžiera chodbu smerom von z plodu. Po štvrtom zvliekaní larva opúšťa plod. Prvé dorastené larvy opúšťajú plody koncom júna. Ak larvy dokončia vývoj do polovice júla, vyvíja sa druhá generácia škodcu. Nálet imág druhej generácie možno očakávať koncom júla. Dorastené larvy prezimujú. V priebehu roka sa na Slovensku obyčajne vyvíjajú dve generácie škodcu.

Škodlivosť: Je to najvýznamnejší škodca jabloní a ak sa nerobí ošetrenie, môže poškodiť 25-50% plodov, niekedy aj viac. Napadnuté jablká sú vo vnútri vyžraté, obsahujú exkrementy lariev a pri skladovaní ľahšie podliehajú hubovým chorobám. Príznaky napadnutia sú dobre známe. Na plodoch veľkých ako oriešok je malý otvor, kadiaľ húsenica prenikla do plodu (http://www.plantprotection.hu/modulok/szlovak/apple/moth_app.htm).
Obr. č. 1 Poškodenie vnútra jablka húsenicou obaľovača jablčného


Okolo otvoru môžu byť nájdené aj exkrementy húseníc. Často sú tieto exkrementy málo viditeľné i medzi plodmi, ktoré sú k sebe prilepené. Skoro napadnuté plody sú deformované, opadávajú alebo zostávajú malé. Poškodenie je vstupnou bránou pre infekciu parazitickými hubami (napr. moníliou). V prípade neskoršieho napadnutia sa larva obaľovača môže dostať až k zákazníkovi s pozbieraným a skladovaným ovocím. Tento škodca napadá aj hrušky a slivky (http://www.plantprotection.hu/modulok/szlovak/apple/moth_app.htm).

Ochrana: Preventívna ochrana : Na stanovenie termínu náletu sa používajú feromónové lapače (http://www.bayercropscience.sk/showdoc.do?docid=184).

Represívna ochrana: Ochrana proti obaľovačovi jablčnému je najaktuálnejšou témou pre jadroviny. Používajú sa dve základné skupiny prípravkov.

V období kladenia vajíčok je to Dimilin 48 SC, Integro, Match 050 EC, Nomolt 15 SC a Rimon 10 EC. V období maximálneho liahnutia lariev sa aplikujú Actellic 50 EC, Reldan 40 EC, Steward, Cyprin 10 EC, Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, Karate Zeon 5 CS, Mavrik 2 F, Talstar 10 EC, Vaztak 10 EC, Vaztak 10 SC, Nurelle D, Nurelle Max, Calypso 480 EC, Mospilan 20 SP, Spintor, Trebon 30 EC a Trebon 10 F. Termíny ich použitia, treba prispôsobiť konkrétnej lokalite, prípadne aj zmenám počasia. Väčšinou postačuje jedno ošetrenie. Spoľahlivejšiu účinnosť majú prípravky z prvej skupiny ( http://www.slovosivex.sk/index.php?id=175 ).



Obr. č. 2 Imágo obaľovača jablčného


Obr. č. 3 Poškodenie jablka obaľovačom jablčným
Obr. č. 4 Húsenica obaľovača jablčného

(http://www.plantprotection.hu/modulok/szlovak/stone-fruit/index.htm)

1.4.2. Cydia funebrana - Obaľovač slivkový
Hostiteľské rastliny: Slivky, trnky, čerešne, marhule, broskyne, orechy a jablone.

Výskyt a význam: Škodca je rozšírený v Európe a v Ázii. Spolu s piliarkou slivkovou môže pôsobiť najväčšie škody v sadoch priemyslových výsadbách. V závislosti na ekologických okolnostiach môžu väčšie problémy spôsobiť niekedy prezimujúce, niekedy letné generácie. V prípade silného napadnutia vo výsadbách musíme počítať so stratou 15-30% červivých plodov.

Symptómy: Na konci mája a na začiatku júna sa na plode infikovaný obaľovačom slivkovým prejavuje malý požerok s priemerom okolo 0,5mm. Napadnuté plody a obyčajne skoršie vyfarbujú a dozrievajú, charakteristická je kapsička glejotoku na plode. Plody predčasne opadávajú na konci júna. Larvy 2.generácie vyvolávajú podobné príznaky, niekedy sa v júli taktiež mení tvar a veľkosť plodu. V období kedy sú plody mäkké a v polovičnej zrelosti, môžeme vo vnútri v blízkosti kôstky pozorovať larvu v poslednom vývojovom štádiu s nahromadenými exkrémentami. Červivé plody rýchlo a vo veľkom množstve opadávajú a podľa príznakov tiež môžu pripomínať moníliovú infekciu.

Vývojový cyklus: V SR sa každoročne vyvinú 2 generácie. Škodca prezimuje v štádiu plne vyvinutej larvy v husto tkaných zámotkoch v trhlinách kôry, na koreňovom krčku a zriedka v pôde. Prezimujúca generácia sa kuklí v zámotku v marci a apríli. Mory lietajú nepretržite a to od konca apríla do polovice júna. Motýle 2. letnej generácie začínajú lietať o niečo neskôr od júna. Často sa stáva, že v období letu rôznych generácii sa navzájom zmiešajú v jedno.

Popis: Plno vyvinutá húsenica je 10 – 12mm dlhá. Ma chrbtovú časť ružovú a svetlejšiu brušnú časť. Dospelý jedinec je dlhý 5mm s rozpätím krídel 12 – 15mm sfarbený šedo až šedohnedo. Vajíčka majú tvar veľmi plochej šošovice, sú priesvitné, 0,6mm veľké. Kukla je 5mm dlhá, hnedá, krytá.

Ochrana: Základom účinnej ochrany proti obaľovačovi slivkovému je spoľahlivá a osvedčená prognóza podľa feromónových lapákov. Optimálne načasovanie ochrany je založené na pozorovaní a odchytení motýľov. V chemickej ochrane môžeme použiť nasledujúce prípravky: Dimilin 48 SC, Insegar WP, Zolone 35 EC, Zolone WP. Všetky uvedené prípravky sú použiteľné s dravým roztočom Typhlodromus pyri.

(http://www.plantprotection.hu/modulok/szlovak/stone-fruit/index.htm)
Obr. č. 5 Imágo obaľovača slivkového




Obr. č. 6 Húsenica Obaľovača slivkového



(http://www.ukmoths.org.uk/images/1247Lfunebrana.jpg)


Obr. č. 7 Poškodený plod slivky húsenicou Obaľovača slivkového



1.4.3. Cydia molesta – Obaľovač broskyňový (východný)
Hostiteľské rastliny: K hostiteľským rastlinám tohto škodcu patria prevažne rastliny čeľade Rosaaceae: broskyne, marhule, jablone, slivky Prunus, Pyrus, Photinia, Cotoneaster a iné.

Výskyt a význam: Je to veľmi ľahko regulovateľný druh, ale jeho životné podmienky môžu byť úplne odlišné aj v závislosti na ekologických okolnostiach. Je rozšírený takmer po celom svete. Poškodenie spôsobené obaľovačom broskyňovým je v aspektoch podobné poškodeniu spôsobenému psotou broskyňovou, ale skôr menovaný škodca sa objavuje v máji a spôsobené škody sú vyššie..

Symptómy: Na rozdiel od psoty broskyňovej, malé húsenice obaľovača broskyňového, ktoré sa vyliahli z vajíčok imág 1. generácie poškodzujú dlhé výhony ( dlhšie než 8 – 15cm ) v máji. Húsenice vyžierajú dreň mladých letorastov od vrcholu smerom dolu. V dôsledku toho listy a letorasty vädnú a v mieste poranenia sa objavuje glejotok. Odumreté letorasty môžu byť nahusto vedľa seba, pretože larva je schopná zničiť 3 -7 letorastov počas svojho vývoja.

Vývojový cyklus: Škodca má do roka 3 alebo 4 pokolenia. Populácia zmiešaná z plne vyvinutými húsenicami posledných dvoch generácií prezimuje v prasklinách kôry v husto tkaných kokónoch. Kuklí sa na jar. Prvé motýle sa objavujú na konci apríla a na začiatku mája. Samičky kladú približne 15 – 200 vajíčok ( počet vajíčok závisí na generácií ) a z nich sa po 4 -10 dňoch embryonálneho vývoja liahnu húsenice. Vajíčka kladú na vrcholy letorastov, listov a plodov. Motýle 2. generácie lietajú v júni, zatiaľ čo motýle 3. generácie lietajú od polovice alebo od konca júla. Samičky 3. generácie kladú vajíčka na plody alebo do ich blízkosti. Časť plne vyvinutých húseníc potom odpočíva v zámotku, zatiaľ čo druhá časť sa kuklí a prechádza ďalším vývojom.

Popis: Drobný šedo sfarbený motýlik, dlhý 5 – 7mm, sfarbením i veľkosťou je veľmi podobný obaľovačovi slivkovému. Vajíčka sú ploché, slabo oranžové, 0,5 – 0,7mm veľké. Húsenica je 10-14mm dlhá, žltooranžová, hlava a štítok je žltohnedý s čiernymi škvrnami. V tomto štádiu je veľmi podobná húsenica Cydia funebrana.

Ochrana: Najúčinnejšou ochranou je chemické ošetrenie proti lietajúcim motýľom prezimujúcej generácie. Podľa skúseností sa doporučuje urobiť zásah 6 – 8 dní po začiatku letu. Ošetrenia musia byť opakované za 10 – 14 dní kvôli oneskoreniu letu. Priebeh letu môžeme sledovať pomocou feromónových lapákov. Používaná technológia ochrany a chemické prípravky sa pomerne zhodujú s tými, ktoré používame proti Anarsia lineatella, ale v ochrane proti Cydia molesta robíme viacej ošetrení.

Z chemickej ochrany môžeme použiť nasledujúce prípravky: Zolone 35 EC, Zolone WP, Karate Zeon. Všetky uvedené prípravky s výnimkou Karate Zeon sú použiteľné s dravým roztočom Typhlodromus pyri. (http://www.plantprotection.hu/modulok/szlovak/stone-fruit/cydiamolesta_stone.htm )


Obr. č. 8 Imágo obaľovača broskyňového



( http://www.es.geocities.com/ pollotron2000/Fotos/Fotos.htm)


Obr. č. 9 Poškodenie povrchu plodu húsenicou obaľovača broskyňového



Obr. č. 10 Požer húsenice vo vnútri plodu broskyne




1.4.4. Grapholitha janthinana – Obaľovač trnkový

Hostiteľské rastliny: K hostiteľským rastlinám tohto škodcu patria hlavne: hloh, jabloň, slivka, mišpuľa, trnka, skalník.

Symptómy: Jablká sú napadnuté húsenicami, ktoré na povrchu jablka pri otvore požerku zanechávajú trus. Požerok vyzerá ako by bol zlepený glejom a je drobnejší než u obaľovača jablčného. Vo vnútri plodu je v časti pod šupkou širší. Smerom do stredu jablka sa lievikovito zužuje a vnútorná strana požerku prechádza do chodbičky o priemere cca 1mm. Požerok nedosahuje k semenníku, nakoľko sa húsenice neživia semenami (Hluchý a kol.,2007 ).

Popis: Motýle majú rozpätie krídel 10-13mm. Predné krídla má relatívne široké, základná farba tela je ružovkastá s pridaním žltej po okrajoch. Krídla sú zmiešanej farby a priečne pruhované tmavohnedou farbou. Zadné krídla sú hnedosivé, u samcov je bledší základ. Vajíčka sú priesvitné, 0,8x0,7mm veľké (http://nlbif.eti.uva.nl/bis/tortricidae.php?selected=definitie&menuentry=literatuur&id=66). Húsenica je 12mm dlhá, má svetlo hnedú hlavu, ktorá v neskorších instaroch tmavne. Za hlavou má načernaný, slabo skerotizovaný límec. Telo má sfarbenie do žlta, pri strede prechádza do ružova, posypaná je čiernymi škvrnkami, ktoré sa vo vyšších instaroch zintenzívňujú (http://www.biocont.cz).

Vývojový cyklus: Prezimuje larva 5.-6. Instaru. Druh má 2-3 generácie, takže ešte v októbri môžeme nájsť v jablkách žerúce húsenice, ktoré sa živia listami. (Hluchý a kol.,2007 ) Hlavná hostiteľská rastlina je hloh, na ktorom oplodnená samička kladie vajíčka na bobuľky, kde ich ukladá jednotlivo vedľa seba. Vyliahnutá larva sa kŕmi na bobuľkách vyžierajúc oplodie – pericarp. Znakom toho je, že ak sú jedna dve alebo tri bobuľky pritiahnuté k sebe s miernym náznakom hodvábnej pavučinky, niekedy s trochou lepkavej drevenej drviny alebo trusom hmyzu indikuje prítomnosť larvy. Keď je larva plne vykŕmená, väčšinou na jeseň, tak opúšťa bobule a premieňa sa na zámotok, v ktorom prezimuje. Zakuklí sa nasledujúcu jar. Lieta obyčajne v júni, júli a auguste (http://nlbif.eti.uva.nl/bis/tortricidae.php?selected=definitie&menuentry=literatuur&id=66).

Škodlivosť: Doposiaľ sa prehliadalo napadnutie týmto druhom, takže úroveň škodlivosti nie je celkom jasná. Väčšinou sa podiel napadnutých jabĺk týmto druhom pohybuje na úrovni desatín percent, ale v rokoch 2006 – 2007 bolo zistené až 60% napadnutie plodov (Hluchý a kol.,2007).
1   2   3   4   5   6   7   8   9


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка