Slovenská poľnohospodÁrska Univerzita V Nitre 127746




старонка7/7
Дата канвертавання21.04.2016
Памер192.82 Kb.
1   2   3   4   5   6   7

Biotický škodcovia


K hlavným biotickým škodlivým činiteľom patria gradácie hmyzích škodcov, hubové choroby a v niektorých oblastiach pastva dobytka. Z abiotických činiteľov sú to požiare, vetrové a snehové kalamity, sucho, zosuvy pôdy a lavíny. Z priameho vplyvu človeka má najvýznamnejší dosah ťažbová činnosť (Novotný a i., 2003).

V našich lesoch žijú desiatky tisíc druhov hmyzu. Len nepatrná časť z nich sa dá označiť za škodcov, pričom pojem „škodca“ je všeobecne veľmi relatívny (Zúbrik, Kunca, Novotný 2008). Živočíšni škodcovia drevín (porastov a výsadieb) predstavujú početnú skupinu druhov fytofágneho hmyzu, existenčne viazaného na lesné alebo okrasné dreviny (Hrubík, Juhásová, 2005).

Prognózovanie vývoja biotických škodcov je komplikovanejší proces ako ich kontrola a evidencia. Vyžaduje si prax a skúsenosti. Preto túto činnosť na Slovensku vykonáva Lesnícka ochranárska služba. Aby LOS mohla pracovať prognostický materiál na požadovanej úrovni, základné údaje jej poskytujú odborní lesní hospodári prostredníctvom hlásení L 116 a inšpektori LOS, ktorí pôsobia vo všetkých regiónoch Slovenska (Zúbrik, Novotný, 2004).

      1. Faktory ovplyvňujúce aktivitu biotických škodcov

Klimatické podmienky významnou mierou podmieňujú aktivizáciu biotických škodlivých činiteľov, pričom dochádza k zvýšenej tvorbe rozmnožovacích propagúl (napríklad pri hubách), či ku gradácii hmyzích škodcov. Tak napríklad vplyv vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu, daždivé obdobie a priemerné teploty zvyšujú intenzitu sporulácie mnohých húb a súčasne sa výrazne zvyšuje infekčný tlak. Nedostatočne dlhé a relatívne teplé zimné obdobie zasa umožňuje prezimovanie lariev škodlivého hmyzu (Supuka a i., 1991). Klimatické činitele pôsobia mortalitu počas lejakov a krupobitia utĺkaním hmyzu. To sú však prípady málo časté. Väčšinou nepriaznivo ovplyvňujú plodnosť hmyzu, a tým i jeho dynamiku abundancie. Menej priaznivé počasie často predlžuje život hmyzu, a tým ho po dlhšiu dobu vystavuje nebezpečiu napadnutia predátormi a parazitoidmi. Klimatické činitele ovplyvňujú tiež živné rastliny, a to v prospech, alebo neprospech fytofágneho hmyzu. Vplyv klimatických činiteľov na vývoj hmyzu bol podrobne študovaný. Významné výsledky poskytol výskum nemeckého entomológa W. Zwölfera (Kříštek, Urban, 2004).



6. Záver a návrh na využitie poznatkov


Výsledky práce poskytujú cenné poznatky o významných druhoch škodcov a hubových ochoreniach, vyskytujúcich sa na agáte bielom. Na Slovensku, keďže je nepôvodný, prirodzených hmyzích škodcov nemá.

Agát poskytuje pomerne kvalitné tvrdé a trvanlivé drevo, ktoré je elastické a dobre sa spracúva. Pevnosťou a trvanlivosťou sa podobá dubovému drevu. Drevina môže mať v budúcnosti ešte významnejšie využitie, ako obnoviteľný zdroj energie pre energetické účely.   

Prosperuje aj na suchých a chudobných pôdach a často sa používa na spevnovanie nestabilných svahov. Je všeobecne známe, že Agát obohacuje pôdu dusíkom, ale pri prebytku dusíkatých látok sa mnohé rastliny stávajú citlivejšími voči infekcii, mrazu i suchu.

Následne sme zistili, že v praxi nasleduje úloha vedcov a testovanie vybratých fytofágov. Po úspešnom testovaní sa odovzdajú výsledky organizácii zodpovednej za biologickú reguláciu burín v krajine. Pred vypúšťaním škodcu do nového prostredia sa zistí aby škodca nemal vplyv na ďalšie druhy rastlín. Následne monitoring a pravidelná kontrola môže viesť len k úspechu. Výhodou je dlhodobá regulácia cieľovej rastliny, avšak nevýhoda spočíva v tom, že je to časovo veľmi náročná metóda.

Spôsoby likvidácie v lokalitách, kde sa už invázny druh vyskytuje, sú finančne i fyzicky náročné a nie vždy účinné. Vzhľadom na to, že sa tieto druhy vyskytujú na celom našom území, je potrebné riešiť problémy ich likvidácie na celoslovenskej úrovni.

Invázne rozširovanie agáta je potrebné kontrolovať, pretože je veľmi agresívny a dokáže sa prispôsobiť rôznym podmienkam prostredia.

Podrobným prieskumom danej problematiky sme získali dôležité informácie o sledovaní, monitoringu invázneho procesu, čo je základom včasného podchytenia invázie. Zistili sme, že prevencia je dôležitým krokom, ale keď už je invázia prítomná sa vyžaduje regulácia alebo likvidácia invázneho druhu.

Charakteristika vybranej inváznej dreviny nás informovala o jej vzácnych vlastnostiach a spôsoboch využívania, ale aj o negatívnych vplyvoch a dopadoch.

Agát je rýchlorastúca drevina, ktorej semená sú schopné v pôde prežiť aj niekoľko rokov, rozmnožuje sa generatívne semenami alebo vegetatívne koreňovými výmladkami, čo zabezpečuje jeho rýchle šírenie sa.

Z dôvodu vytláčania pôvodných druhov sme preukázali na dôležitosť regulácie a predovšerkým biologickej regulácie dreviny. Zistili sme, že základom biologickej regulácie je , keď človek zavádza prirodzených nepriateľov do novej oblasti a od prirodzených nepriateľov sa očakáva, že na tomto území vytvoria životaschopnú populáciu. Daný organizmus sa živý cieľovou drevinou, čo zapríčiňuje reguláciu hustoty populácie.

Cieľom bolo evidovať monofágny a polyfágny hmyz, aby sme zistili, ktoré druhy by boli zaujímavé z pohľadu biologickej regulácie. Monofágní škodcovia parazitujú v našom prípade len na agáte bielom. Prišli sme na to, že len vhodný druh môže pomôcť pri požadovanej úlohe.

Opisom podrobnej charakteristiky škodcov, ich binómie, vývojových štádií a možností zámeny sme pomohli rozširovať informácie v tejto oblasti. Medzi biotických škodcov patria aj choroby na listoch a na kôre. Výsledky práce zahŕňajú aj vplyv klimatických faktorov na aktivitu škodlivého hmyzu, čo je tiež dôležitým ukazovateľom adaptability .

Z hľadiska ochrany prírody je pestovanie agáta nežiadúce, a to najmä v blízkosti xerotermných travnatých spoločenstiev. Porasty agátu by mali byt dôsledne izolované od prirodzených ekosystémov, aby sa zabránilo jeho šireniu do cenných a nenarušených biotopov.

Pomocou tejto práce sme urobili dôležitý krok k dosiahnutiu harmónie v prírode.


Použitá literatúra:


AAS,G., RIEDMILLER, A., 2002. Vreckový atlas Stromy. 2.vyd. Bratislava: Slovart, 2002. 90 s. ISBN 80-7145-692-6
ADAIR RJ., NESER S., KOLESIK P. 2000. Australian seed preventing gall midges (Diptera: Cecidomyiidae) as potential biological control agents for invasive Acacia spp. in South Africa. In: Spencer NR ed. Proceedings of the Xth International Symposium on Biological Control of Weeds, 4-14 July 1999, Montana State University, Bozeman, Montana, USA. Pp. 605-613
BAKKAY, 1956. Nevelővágások akácosokban. Az Erdő, 5, 1956, č. 10, s. 405-416

BLÜMKE, S. 1950. Die Robinie in Deutschland. Forstw. - Holzw. 1950, č. 4, s. 231- 232

CAGÁŇ, Ľudovít. 2001. Biologická regulácia invadujúcich druhov rastlín – možnosti a perspektívy. In Životné prostredie, roč. 35, 2001, č. 2, s. 87-89.
CIFRA, J. 1974. Ako sa rieši otázka agáta u nás. Včelár, 48, 1974, č. 3

CIFRA, J. 1979. K súčasnej problematike agáta na Slovensku. Včelár, 53, 1979, č. 5. s. 105

CSÓKA, G. 2001. Recent invasion of five species of leafmining Lepidoptera in Hungary. Nedávnu inváziu do piatich druhov motýľov leafmining v Maďarsku. Proceedings: Integrated management and dynamics of forest defoliating insects, 1999 August 15-19: 31-36. Sborník: Integrované riadenie a dynamiky lesných defoliating hmyzu, 1999 august 15 - 19: 1931-1936.
CVACHOVÁ, Alžbeta – GOJDIČOVÁ, Ema. 2003. Usmernenenie na odstraňovanie inváznych druhov rastlín. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, Centrum ochrany prírody a krajiny, 2003. 68 s. ISBN 80-89035-25-6.
DRIESCHE, R. G., BELLOWS, T. S., 1996. Biological control. Springer. Hardcover.

560 s. ISBN 0412028611.


ELIÁŠ, Pavol. 2001. Biotické invázie a invadujúce organizmy. Život. Prostr., Vol. 35,

No. 2, 61-66, 2001. [online]. [cit. 13.02.2009].


ELIÁŠ, Pavol. 1997. Invázne druhy na Slovensku. In: Eliáš, P.(ed.): Invázie a invázne organizmy. SNK SCOPE a SEKOS, Nitra , x1997, 91-118 s.
ELIÁŠ, Pavol. 1997. Manažment biologických invázií a inváznych druhov rastlín.

Príspevky z vedeckej konferencie Nitra, 19. - 20. november 1996. SNK SCOPE SES pri

SAV, Nitra, 213 pp.
ELIÁŠ, Pavol. 1999. Monitorovanie cudzích druhov ako súčasť integrovaného manažmentu invázií a inváznych organizmov. In Invázie a invázne organizmy : príspevky z vedeckej konferencie, Nitra, 19.-20. november 1998. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 1999, s. 221-226.
FAO, 1998. Biological control of locusts: The potential for the exploitation of pathogens. Prior, C Greathead, DJ. FAO Plant Protection Bulletin [FAO PLANT PROT. BULL.]. Vol. 37, no. 1, pp. 37-45. 1989.
FLEISCHMANN, R. 1934. Beiträge zur Robinienzüchtung. Züchtung, 1934, č. 4, s. 65-72

HALMÁGYI, L. 1975. A méhlegelő. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1975, 792 s.

HALASZ, G. 2001. Az akácon előforduló kórokozók patogenitasanak vizsgálata. in Plenáris ulés eloadasai. 44-53. [online].2001, [cit. 2010-05-15]. Dostupné na internete: www.agr.unideb.hu/novved/ttnvf/.../Abstracts2001%201.pdf>
HALUPA, L. 1981. Erdőnevelési modellek. In: Alföldi akáctermesztési rendszer. Budapest – Szolnok, 1981, s. 67-72
HALUPÁNÉ GRÓSZ, Zs. 1981. Az akác műszaki tulajdonságai és felhasználhatósága. ERTI, Budapest, 1981
HIRKA, A. a i., 2008. Az akác biotikus és abiotikus kárai. Az Erdészeti kutatások digitális, ünnepi különszáma az OEE 139. Vándorgyűlésének tiszteletére. Cikkgyűjtemény: 281-300.
HYCHE,L. 2010. Auburn University. [online]. 2010, [cit. 2010-05-17]. Dostupné na internete:
HOFBAUEROVÁ,I. 2008, Invázne rastliny a ich biologická regulácia - cesta k ich likvidácii? In. Enviromagazin, 2008, č. 3, s.21
HRUBÍK,P., 1975. Výskum hmyzích škodcov semien introdukovaných drevín na Slovensku. Záverečná výskumná správa. Vieska nad Žitavou, Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie SAV, 94 s.
HRUBÍK, P. – JUHÁSOVÁ, G. a i. 2005. Ochrana okrasných rastlín. SPU: Nitra, 2005. 122 s. ISBN 80-8069-545-8
CHARUDATTAN, R. 1988. Innundative Control of Weeds with Indigenous Fungal pathogens. In: Burge, N. N. (ed.): Fungi in biological Control systems. Manchester University Press, 1988, s. 86 - 110.
JANÍCEK, R., 1983. Škůdci semen a plodu lesních dřevin arboreta Vysoké školy zemědělské v Brne. Diplomová práce. Brno, VŠZ, 53 s.
KAPUSI, I. 1981. Akácosok sarjaztatása. Az Erdö, 30, 1981, č. 12, s. 549-552

KERESZTESI, B. a i. 1965. Akáctermesztés Magyarországon. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1965, s. 665


KERESZTESI, B. a i., 1984. Az akác. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1984, 161 s.

KERESZTESI, B. a i. 1984. Az akác termesztése és hasznosítása. Budapest: Mezőgazdasági. Kiadó, 1984, 170 s.


KOHÁN, Štefan. 1993. Obhospodarovanie intenzívnych porastov mäkkých listnatých drevín a agáta. Výskumná správa, LVÚ Zvolen, 1993, 52 s.
KOHÁN, Štefan. 1998. Celospoločenský význam a funkcia agáta bieleho (Robinia pseudoacacia L.) v ekologických podmienkach nížinných oblastí Slovenska. In: Zprávy lesníckeho výzkumu, 1998, č. 03-04.

enský význam a funkcia agáta bieleho (Robinia pseCeloskj

cudoacacia L.) v ekologických podmienkach nížinCných oblastí Slovenska

KOVÁCS, I. 1977. Az akác műszaki tulajdonságai. Faipar, 27, 1977, č. 11

KŘÍŠTEK, J. – URBAN, J. 2004. Lesnická entomologie. Academia: Praha, 2004. 446 s. ISBN 80-200-1052-1
KULFAN, M. 1989. Occurrence of the American species Parectopa robiniella (Clemens) (Lepidoptera, Gracillariidae) in South Slovakia. Biológia (Bratislava), 44, 2, s. 185-188.
KUNCA, Andrej. 2006. Aktuálne problémy v ochrane lesa: Zborník referátov z medzinárodného seminára v Banskej Štiavnici: Zvolen. 2006. 171 s.
LOFFLER, A., 1972. Pestovanie prípravných drevín v lesných škôlkach. Bratislava: Príroda. 167 s.
MODRANSKÝ, J., DANIŠ, D., 2006. Invázne a expanzné introdukované dreviny v podmienkach Slovenska. In: MŇAHONČÁKOVÁ, E., BARUSZOVÁ, M., (eds.): Sídlo - Park - Krajina IV. a 11. Kolokvium katedier krajinárskej a záhradnej

tvorby. Nitra, 22.11. 2006: p. 262-272.


MOLNÁR, S. a i. 1983. Az akác-színfurnér-gyártás néhány tapasztalata. Faipar, 33, 1983, č. 2, s. 58-62
McFAYDEN, R. - CRUTTWELL, E. 1999. Successes in Biological Control of Weeds. In: Programme and Abstracts of 10. Int. Symp. Biol. Control of Weeds, Bozeman, Montana, USA, 1999, s. 23
MULLER-SHARER, Heinz – SSCHAFFNER, Urs. 2008. Classical biological control: exploiting enemy escape to manage plant. In Biological invasions, roč. 10, 2008, č. 6, s. 859-874.
MUELLER-SHARER, H. - SCHEEPENS, P. C. 1997. Biological Control of Weeds in Crops: A Coordinated European Research Programme (COST-816). Integrated Pest

NOVOTNÝ, J. a i. 2003. Konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe. Zvolen: Výskumný ústav lesnícky, 2003. 121 s. ISBN 80-968427-4-9


NEUHAUSER, G. 1996. Am Beispiel der Robinie. Unerwünschte Fremdlinge in der Pflanzenwelt. GZstettn. 1996. 35: 10-12.
NOVOTNÝ, Július - ZÚBRIK Milan a i. 2004. Biotický škodcovia lesov Slovenska. 2. vyd. Polnochem, a.s. 2004. 136-192 s. ISBN 80-969093-2-0.
PAGAN, J . - RANDUŠKA, D. 1988. Atlas drevín 2. Bratislava: Obzor.1998. 408 s.
PYŠEK, P., SÁDLO, J. 2004. Zavlečené rostliny - jak je to u nás doma? In: Vesmír, Vol. 83 (2), 2004, 80 - 85.
RÓTH, G. 1955. Az akácfa helye a magyar erdőgazdaságban. Az Erdö, 4, 1955, č. 2, s. 48-52

ŠŤASTNÝ, T. 1968. Šľachtenie agáta. Lesn. časopis, 1968, č. 3, s. 107-110

SCHROEDER, D. 1983. Biological Control of Weeds. In: Fletcher, W. W. (ed.): Recent Advances in Weed Research. Comonwealth Agricultural Burerau, Slough, England, 1983, 266 s.
SCHRÖCK, O. 1953. Beitrag zur Züchtung der Robinie (Robinia pseudoacacia). Züchter, 1953, č. 9, s. 266-272
SICKLE, G. A. 1974. Nectria canker: a problem on black locust in New Brunswick. 1974. Plant Disease Reporter, 87-874.
SIMBERLOFF, D., STILING, P., 1999. Risks of species introduced for biological control. Department of Biological Science, Florida State University, Tallahassee, FL 32306, USA.
SUPUKA, J. a i. 1991. Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Veda: Bratislava, 1991. 306 s. ISBN 80-2240-128-5
TUSKÓ, F. 1956. Adatok az akácművelés elvi kérdéseihez. In: Erdömérnöki Föiskola Közleményei. 1956, č. 2, s. 21-52
VADAS, J. 1911. Az akácfa monográfiája. OEF, Budapest, 1911
VÁVRA, I., 1999. Nezvaní hmyzí pristehovalci v našich parcích. Živa, 2, s. 80-82.
WINTER, M., PERGL, J. 2008. Rozšírenie agáta bieleho v Európe, [online].2008, [cit. 2010-05-15]. Dostupné na internete:

ZÚBRIK, M. - KOVALČÍK, J. 2005. Kalamita mníšky veľkohlavej, stav, predpoklad vývoja a realizácia obranných opatrení. In KUNCA,A. (ED.): Zborník referátov z celoslovenského seminára Aktuálne problémy v ochrane lesa 2005, Banská Štiavnica, 28.-29.4. 2005, 117-123 s.
ZÚBRIK, M. - NOVOTNÝ, J. 2004. Kalendár ochrany lesa. 2. vyd. Bratislava: Polnochem, a.s., 2004. 25 s. ISBN 80-969093-3-9
ZÚBRIK, M. – KUNCA, A. – NOVOTNÝ, J. 2008. Hmyz a huby - atlas poškodení lesných drevín. Zvolen: Národné lesnícke centrum, 2008, 178 s. ISBN 978-80-8093-044-8
























Prílohy




Obr. 1 Rozšírenie agáta bieleho v Európe, Winter, Pergl, 2008



Obr. 2 Larvy, kukla bylomoľa agátového a poškodené lístie agáta, HIRKA a i., 2008






Obr. 3 Míny a húsenica mínovníka agátového, HIRKA a i., 2008



Obr. 4 Míny a húsenica mínovníčky, HIRKA a i., 2008




Obr. 5 Vošky podzemnice olejnej na mladých výhonkách agáta, Hirka a i., 2008


Obr. 6 Hlava chrústa obyčajného, Hirka a i., 2008



Obr. 7 Nosáčik, HIRKA a i., 2008


Obr. 8 Húsenice sivkavca konopného, HIRKA a i., 2008



Obr. 9 Húsenica spriadača amerického, Hirka a i., 2008



Obr. 10 Charakteristické poškodenie na listoch pôsobené mozaikovým agátovým vírusom RTMV, HIRKA a i., 2008


Obr. 11 Agátová listová škvrnitosť, HIRKA a i., 2008





Obr. 12 Húsenica a motýľ víjačky sójovej, HIRKA a i., 2008

Obr. 13 Poškodenie pôsobené fuzariózou, HIRKA a i., 2008





Obr. 14 Larva kováčika, Hirka a i., 2008

Obr. 15 Húsenica a motýľ drevotoča hrúškového, Hirka a i., 2008



Obr. 16 Diaporte oncostoma, HIRKA a i., 2008






Obr. 17 Pórovník jaseňový, Sírovec obyčajný, HIRKA a i., 2008




Obr. 18 Škody vzniknuté olupovaním na mladích agátoch, HIRKA a i., 2008
1   2   3   4   5   6   7


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка