Slovenská poľnohospodÁrska Univerzita V Nitre 127746




старонка6/7
Дата канвертавання21.04.2016
Памер192.82 Kb.
1   2   3   4   5   6   7

4.4 Iní biotickí škodcovia


Škody spôsobené malými cicavcami

Charakteristika:

Často sa môžeme stretnúť u mladých porastov so škodami spôsobenými ohryzením či už zajacom poľným, králikom divým, poľnými myšami a hrabošmi. Zajace ohlodávajú tak kôru mladých stromčekov, ako aj výhonky a púčiky vo výške, do ktorej ich dosiahnu. Malé hlodavce spôsobujú starosti predovšetkým hryzením kôry. Škody vznikajú najčastejšie v zime, kedy dochádza k hlodaniu či už pod alebo nad snehom v rovnomernej výške. Na základe ľahko spoznateľných znakov je to príznačné pre ohryzenie (Hirka a i., 2008).


Škody divej zvery

Charakteristika:

Nielen malé cicavce, ale aj väčšie cicavce s veľkou obľubou konzumujú listy, výhonky a mladú, tenkú kôru agátu. Divá zver tak hryzením, ako aj olupovaním kôry v zimných mesiacoch spôsobuje citeľné škody na porastoch (Obr. 18). Škody olupovaním spôsobujú trením parožia či už srnce a jelene (Hirka a i., 2008).



Imelo biele - Viscum album

1 Charakteristika:

Imelo biele patrí medzi polo parazitné rastliny, nakoľko má vlastnú fotosyntézu pri využívaní živín hostiteľa. Nachádza sa na mnohých druhoch stromov, okrem duba. Na agátových porastoch sa často vyskytuje hromadne. Rozmnožovanie sa uskutočňuje lepkavými plodmi, ktoré vtáci skonzumujú a skrze ich trus sa semená prenášajú z jedného stromu na druhý. Škoda sa ukazuje predovšetkým vo forme úbytku vzrastu, ale možné je aj vysychanie vrchov (Hirka a i., 2008).


Abiotické druhy škôd

Abiotické druhy škôd sa v značnej miere nachádzajú na agátových porastoch. Medzi nimi škody spôsobené mrazom sú najväčšie. Predovšetkým jesenné skoré mrazy zapríčiňujú veľmi značné straty likvidáciou ešte nezadrevnených výhonkov. Podobne starosti robí aj neskorý mráz, keď v štádiu vývoja sa prihlási veľká zima. Aj tvrdé mrazy znamenajú nebezpečenstvo pre agáty. V dôsledku škôd spôsobených mrazmi sa otvára brána pre iných choroboplodných škodcov. Preto sa treba pred výsadbou vyvarovať takýmto mrazovým kotlinám.

Podobne treba starostlivo vybrať aj pôdu pred výsadbou, lebo v mnohých prípadoch nesprávny výber pôdneho typu zapríčiní oslabenie porastov.

Podobne aj ľad, snehvíchrica môže zapríčiniť škody nalomením, resp. zlomením častí stromov, čo sa opäť stáva vstupnou bránou infekciám. Krupobitie či piesočná búrka má podobné príznaky. Letné sucho takisto robí starosti v našich agátových výsadbách. Je potrebné poukázať aj na citlivosť agátu na chemické postreky. Môže to viesť k deformačným úkazom v dôsledku predávkovania alebo z odnášania z priľahlých poľnohospodárskych polí (Hirka a i., 2008).



5. Diskusia

    1. Monofágne druhy a polyfágne druhy


Z pohľadu biologickej regulácie sú najvhodnejšie monofágne druhy škodcov, nakoľko sa špecializujú na jeden druh potravy. To znamená, že používaním vybratého škodcu dosiahneme výsledok na cielenej drevine. V prípade agáta monofágne druhy škodcov a patogénnych organizmov sú nasledujúce: byľomoľ agátový, mínovník agátový, ploskáčik agátový, mínovníčka, mozaikový agátový vírus RTMV, agátová listová škvrnitosť, múčnatka agátová.

V značnej miere znižuje produktivitu agáta Phyllonorycter robiniella a Parectopa robiniella. Väčšinou spolu spôsobia škody na listoch (Csóka, 2001).

Byľomoľ agátový - Obolodoplosis robiniae - napáda listy, ktoré v porovnaní s normálnymi vysýchajú skôr a odpadávajú. Pri hromadnom výskyte mladé výhonky listov ani nevypučia (Hirka a i., 2008).

Mínovník agátový - Phyllonorycter robiniellus, drobná húsenička, ktorá vyžiera chlorofylové pletivo (Vávra, 1999).

Ploskáčik agátový - Phyllonorycter robinielus Clemens spôsobí defoliácie. Už v auguste bol pozorovaný predčasný opad listov. Poškodenie sa na väčšine lokalít prejavuje silnými defoliáciami (Hirka a i., 2008).

MínovníčkaParectopa robiniella clemens - Na Slovensku sa vyskytuje však častejšie a silnejšie poškodzuje najmä listy na výmladkoch agátu a listy v spodnej časti koruny Robinia pseudoacacia (Hirka a i., 2008).

Vďaka efekíivnemu šíreniu koreňovými vybežkami a rýchlemu rastu v prvých desiatich až dvadsiatich rokoch po narušení lesa konkurenčne predči ostatne druhy drevin. Neskôr sú však porasty agátu silne redukované nástupom hmyzieho škodcu Megacyllene robiniae, a tak v zapojenom lese býva agát len prímesou, na drevinnej skladbe sa podiela asi dvoma percentami (Neuhauser, 1996).

Nematus tibialis Newman bol testovaný v USA, ako vhodný agent biologickej regulácie. (Hyche, 2010).


Polyfágne druhy

Z pohľadu biologickej regulácie polyfágne druhy škodcov nie sú vhodné, nakoľko sa živia rôznorodou potravou. Pri používaní týchto druhov nechcene by sme mohli spôsobiť škodu aj na nežiadúcich populáciách.

Podľa analýzy som našla nasledujúcich polyfágnych škodcov agáta bieleho:

larva kováčika, puklica slivková, červotoče, drevotoč hruškový, vošky listnaté, chrúst obyačajný, nosáčik, siatica ozimová, sivkavec konopný, spriadač americký, mníška veľkohlavá, mníška zlatoritka, víjačka sójová.



    1. Výber škodcov podľa miery poškodenia


Silná koreňová a pňová výmladnosť u agáta zabezbečuje veľmi agresívne šírenie

sa a práve preto poukazujem na dôležitosť pôsobenia škodcov práve na týchto miestach. Škody spôsobené na listoch ešte neznamenajú vysychanie stromu, ale vážnejšie škody vznikajú ak škodca zničí drevo alebo korene stromu. V takomto prípade to znamená dosiahnutie konečného efektu z pohľadu biologickej regulácie.

Larva kováčika je významným škodcom koreňového systému, robí značné škody

na mladých stromoch (Hirka a i., 2008).

Drevotoč hruškový má dvojročný vývoj, húsenice svoje závity vytvárajú vo vnútri stromu. Kmene na mieste hlodania opuchnú, kde vyrastú husté výhonky a mladé stromy sa môžu zlomiť (Hirka a i., 2008).

Vhodné patogény musia byť bezpečné, lacné, efektívne v nepriaznivých klimatických podmienkach a byť schopné vyvolať rýchlu úmrtnosť.

Výrusy sú príliš drahé a pomaly zabíjajú (FAO, 1989).

Výskumy ukázali patogenitu nasledujúcich húb, ktoré eventuálne môžu spôsobiť veľké škody na agáte bielom:



  • Fusarium sulphureum a Fusarium avenaceum sa ukázali za najúspešnejších škodcov na agáte. Fusarium sulphureum: poškodená kôra sa zafarbila na oranžovo – červenú farbu. Nekrôza po mesiaci dosiahla až 8 cm veľkosť. Huba dokáže napadnúť aj zdravé stromy, avšak málokedy spôsobí úplné vysychanie stromu.

  • Phomopsis oncostoma patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce huby na agáte s významnou patogenitou, ale dokáže napadnúť len oslabené stromy (Halász, 2001).

Nectria cinnabarina sa môže stať nebezpečným škodcom, ktorý môže spôsobiť aj prepadnutie kôry a následné hynutie agáta (Sickle, 1974).

Podpňovka obyčajná - Armillaria mellea - K napadnutiu väčšinou dochádza na poškodených koreňoch, resp. na hlavnom koreni. Na začiatku je huba bielej farby, neskôr zhnedne, pod kôrou v podobe čiernych vlásočníc vytvára okolo lyka pavučinový obal. Odumretím lyka odumrie celý strom (Hirka a i., 2008).

Pórovník jaseňový - Perenniporia cytisina, ohňovec mohutný - Phellinus robostus, sírovec obyčajný - Laetiporus sulphureus, leskokorka ploská - Ganoderma applanatum, sa objavujú predovšetkým na starších porastoch agátu, kde rozkladom vzácnej drevnej hmoty spôsobujú značné škody (Hirka a i., 2008).

1   2   3   4   5   6   7


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка