Slovenská poľnohospodÁrska Univerzita V Nitre 127746




старонка4/7
Дата канвертавання21.04.2016
Памер192.82 Kb.
1   2   3   4   5   6   7

2. Cieľ práce

Cieľom predkladanej bakalárskej práce je na základe štúdia dostupnej vedeckej a odbornej literatúry posúdiť možnosti využitia živých organizmov v biologickej regulácii populácií agáta bieleho. Jednotlivé čiastkové ciele sú:



  • sústrediť informácie o výskyte jednotlivých skupín organizmov poškodzujúcich agát biely

  • zhodnotiť mieru vplyvu vybraných druhov (resp. skupín druhov) na zdravotný stav a fitness agáta bieleho

  • analýzou získaných informácií posúdiť vhodnosť vybraných druhov pre biologickú reguláciu populácií agáta bieleho



3. Metodika práce


Vypracovanie bakalárskej práce bolo založené na štúdiu dostupnej vedeckej a odbornej literatúry vo v zťahu k danej problematike.

V iniciálnej fáze bola vypracovaná rešerš vo Vedeckej knižnici v Košiciach a v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Tu sme získali prehľad o problematike najmä z domácich zdrojov informácií – odborných časopisov, príručiek a publikácií štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Spracovaním vedeckých databáz Knovel Library, Web of Science, Science Direct a Springer Link, dostupných z web stránky Slovenkej poľnohospodárkej knižnice v Nitre (http://www.slpk.sk/), sme získali vedecké a odborné články týkajúce sa riešenej problematiky, najmä vedecké články zo zahraničných zdrojov. Ďalším zdrojom informácií bol aj internetový prehliadač GoogleTM (http://www.google.sk/) a služba vyhľadávania v knihách Google TMBeta (http://books.google.com/). Cenným zdrojom informácií boli aj internetové portály venované problematike biotických invázií, napr. www.europe-aliens.org., www.forestpests.org., www.invasive.org.

Užitočným zdrojom informácií boli knižné publikácie zo Zvolenskej univerzity, konkrétne z Lesníckej fakulty.

4. Výsledky práce

4.1 Škodcovia a patogénne organizmy asimilačných orgánov



Byľomoľ Agátový - Obolodoplosis robiniae -

Charakteristika:

Pravlasť má v Severnej Amerike, v Európe (na severe Talianska) ho objavili v roku 2003. Na kontinente sa šíri pomerne rýchlo. Na jeseň r. 2006 sa objavil aj v Maďarsku. Dnes je ho možné nájsť všade s výnimkou najvýchodnejších a severovýchodných častí republiky (Obr. 2). Podľa počasia sa môžu vyvinúť aj 3-4 generácie. Larvy sa vyvíjajú hromadne akoby v kôpke (hoci aj 10) na okraji listu v závite. Prezimováva v spadnutých listoch, resp. pôde, v podobe kukly. Napadnuté listy v porovnaní s normálnymi vysýchajú skôr a odpadávajú. Pri hromadnom výskyte mladé výhonky listov ani nevypučia.


Mínovník agátový - Phyllonorycter robiniellus -

Drobný motýlik. Škodca sa do strednej Európy a do Českej republiky (ale škodca zaznamenaný aj na Slovensku, v r. 1995 v Arboréte Mlyňany SAV), podľa VÁVRU (1999) dostal zo Severnej Ameriky. Pravdepodobne s veľkým nárastom leteckej dopravy a obchodu s najrôznejšími komoditami, medzi iným aj s poľnohospodárskymi produktami, vrátane okrasných rastlín.

Žije na agáte bielom – Robinia pseudoacacia. V júni možeme na agáte vidieť prevažne na spodnej strane lístkov belavé míny, ktoré sú vlastne odchýlenou pokožkou lístku, pod ktorou drobná húsenička vyžiera chlorofylové pletivo. Mína vypadá ako belavý pľuzgier, ktorý väčšinou zaberá celú plochu listu (Obr. 3).

Asi 4 mm dlhá húsenička sa v júli kuklí vo vnútri míny v oválnom bielom zámotku a zanedlho sa z kukly vyliahne drobný tmavohnedý motýľ s rozpätím krídiel 5-6 mm s typickou svetlou kresbou krídiel v tvare klínkov na zadnom a prednom okraji predných krídiel (Vávra,1999).


Ploskáčik agátový - Phyllonorycter robinielus Clemens -

Opis druhu a jeho vývojových štádií:

Drobný motýľ s rozpätím krídel cca 6 mm. Predné krídla má hnedooranžovej farby, jasnejšie ku koncu kridel s niekoľkými bielymi pásikmi. Spodné krídla sú striebristé, na okraji rozstrapkané. Larva v dospelosti dorastá 5 mm.



Binómia:

Motýľ pravdepodobne prezimuje ako kukla alebo ako imágo. V máji a začiatkom júna dospelce zakladajú nové pokolenie. Po spárení samičky kladú na spodnú stranu listov v blízkosti bočných žiliek vajíčka. Húsenice sa po vyliahnutí zavŕtajú do parenchymatických pletív listu, kde žerom vytvárajú typické požerky, tzv. míny. Míny sa objavujú koncom mája a v polovici júna sa húsenice kuklia. Motýľ má u nás pravdepodobne dve generácie – v teplejších častiach Európy až 3 generácie. Druhá generácia sa objavuje až v septembri a októbri a zvyčajne býva veľmi početná.



Opis poškodenia:

Na začiatku napadnutia sa poškodenie prejavuje ako malé, neskôr väčšie bledé škvrny na spodnej strane listov agátov (koniec mája , začiatok júna). Míny neprekračujú stredovú žilku. Neskôr sa tieto škvrny zväčšujú a koncom septembra je obyčajne celá spodná strana listu silne poškodená. V dôsledku defoliácie bol už v auguste pozorovaný predčasný opad listov. Poškodenie sa na väčšine lokalít prejavuje silnými defoliáciami.



Možnosť zámeny:

Poškodenie je možné zameniť s iným príbuzným druhom – psotkou agátovou Parectopa robiniella Clemens, ktorý spôsobuje veľmi podobné poškodenie, ale míny sa objavujú v centrálnej časti hornej strany listov a zvyčajne prekračujú stredovú žilku.



Ohrozené porasty a územia:

Ohrozené sú všetky lokality výskytu agáta bieleho u nás .



Čas a spôsob kontroly:

Kontrolu možno vykonávať v čase výskytu mín na listoch (Novotný, Zúbrik, 2004).


Mínovníčka – Parectopa robiniella clemens –

Parectopa robiniella, pôvodom zo Severnej Ameriky, bol zistený vr. 1989 na Slovensku (Kulfan, 1989). V Čechách sa objavil v r. 1994. Jeho výskyt je v ČR doteraz veľmi ojedinelý a nepredstavuje pre agátové porasty žiadny problém. Na Slovensku sa vyskytuje však častejšie a silnejšie poškodzuje najmä listy na výmladkoch agátu a listy v spodnej časti koruny Robinia pseudoacacia. Húsenica tohto druhu je svetlozelená, asi 3 mm dlhá a vytvára nápadné ploché lalokovité míny na hornej strane lístkov agáta.

Nájsť ju možno v júli, avšak s ohľdom na sporadický výskyt veľmi obtiažne. Mína je však na lístku veľmi nápadná svojim snehovobielym sfarbením, starnutím získava tmavohrdzavú farbu. Húsenička sa kuklí mimo míny v belavom drobnom zápradku (Obr. 4). Motýlik s nádhernou striebristou kresbou s rozpätím krídiel len asi 5 mm, sa liahne v auguste. Druh má v našich podmienkach jedinú generáciu (Kulfan, 1989).

V posledných rokoch bol zaznamenaný výskyt ďalšieho introdukovaného škodcu, ktorý poškodzuje porasty agátov. Pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky. Škodca bol prvýkrát objavený v juhozápadnom Maďarsku (1978-1979). V roku 1987 bol prvýkrát zaznamenaný na Slovensku a v roku 1989 v Českej republike. Húsenica mínuje listy agátov (Hirka a i., 2008).
Vošky listnaté

Charakteristika:

Často sa objavujú v sadeniciach, pri sparných, teplých podmienkach vošky makové (Aphis fabae) a vošky podzemnice olejnej (Aphis craccivora) – (Obr. 5). Pri hromadnom výskyte vošky spôsobujú vyciciavanie, ba až odumretie semenáčov (Hirka a i., 2008).


Chrúst obyčajný - Melolontha melolontha -

Opis druhu a jeho vývojových štádií:

Chrobák veľkosti 25-30 mm s tmavohnedým až čiernym štítom a hnedými krovkami. Spodná časť bruška je bielo – čierna. Má dobre vyvinutý pohlavný dimorfizmus prejavujúci sa v tvare tykadiel (samček ich má výrazne vejárovité) a v tvare posledného článku zadočka (pygídium). Svetlá larva (pandrava) žije v pôde (Obr. 6). Vývoj trvá 3 až 4 roky.



Binómia:

Imága sa roja koncom apríla a začiatkom mája. Nalietavajú na okraje listnatých porastov. Tu sa pária samičky niekoľkokrát za sebou nalietavajú na otvorené plochy (výsadby, polia), kde kladú v pôde vajíčka.



Opis poškodenia:

V máji vykonávajú imága žer na listoch v korunách stromov. Sú aktívne najmä za súmraku. Cez deň nehybne odpočívajú na listoch alebo vetvičkách. Žer je obyčajne sústredený na okraje a horné časti korún (a okraje porastov). Počiatočné presvetlenie korún spôsobené žerom imág môže v rokoch premnoženia vyústiť i do úplných holožerov.



Možnosť zámeny:

V našich lesoch sa vyskytuje viacero zástupcov tejto skupiny. Zámena je možná s chrústom pagaštanovým Melolontha hippocastani F. Samičky ch. pagaštanového pri kladení preferujú riedke porasty (pri ch. obyčajnom sú to najmä poľnohospodárske pozemky) a obyčajne kladú vajíčka v blízkosti stromov, na ktorých prebiehal zrelostný žer. Zrelostný žer vykonávajú na celej ploche porastu. Rozdiel je i v štádiu imága. Imága ch. pagaštanového sú menšie (20-25 mm), majú hnedočervený štít a hnedé krovky s hnedým okrajom.



Výskyt:

V 70. rokoch minulého storočia bol chrúst obyčajný rozšírený takmer na celom území Slovenska (okrem nadmorských výšok nad 700-800m). Tento veľmi vzácny chrobák a jeho pravidelne sa opakujúce každoročné rojenia (v štvorročných cykloch vždy intenzívnejšie) boli v minulosti symbolom prichádzajúceho obdobia teplejších jarných dní. Silná chemizácia poľnohospodárstva a ďalšie faktory spôsobili,že chrúst sa v posledných desaťročiach stal na mnohých lokalitách vzácny a miestami celkom vymizol. V súčasnosti je vážnym škodcom už iba na tých miestach, ktoré najlepšie vyhovujú jeho bionómii, a to sú najmä ľahké, teplé piesčité pôdy Záhoria a niektoré ďalšie najjužnejšie oblasti Slovenska (Novotný, Zúbrik, 2004).


Nosáčik - Peritelus familiaris

Charakteristika:

Je to silne polyfágny hmyz , nevyberá si rastliny, pochutná si aj na bylinách (Obr. 7). Žije v pieskovitých oblastiach. Nevie lietať. Prezimováva v pôde, objavuje sa hromadne začiatkom apríla súčasne s pučaním stromov. Napáda predovšetkým štiepiace púčky, zárodky listov, ako aj ihličie. Ak vplyvom chladného počasia dôjde k omeškaniu pučania, vtedy škody sú značné. Doteraz bili sledované škody hlodania lístia a ihličia vo výsadbách borovice čiernej a agáta. Je náchylný na hromadný výskyt, niekedy ho roky nebadať, ale v stálych ohniskách (blízko riek Tisa, Dunaj, v regióne Hajdú) z času na čas sa objaví hromadne (Hirka a i., 2008).


Siatica ozimovitá - Agrotis (Scotia) segetum -

Charakteristika:

Vyskytuje sa predovšetkým na rovinách a pri pahorkatinách. Samička kladie vajíčka na povrch zeme. Húsenice konzumujú tak list, ako aj ohlodávajú nadzemné i podzemné (1-5 cm hrubé) časti. Keď húsenice nehlodajú listy, zatiahnu sa pod zem. Je to predovšetkým poľnohospodársky škodca, môže však škodiť v škôlkach i mladých lesoch , kde pri totálnej aplikácii herbicídov (prostriedkov na likvidáciu buriny - pozn.) môže spôsobiť vážne škody. Popri siatici ozimovej robia škody húsenice jednorodej siatice čiernoškvrnitej na porastoch s pieskovitým pôdnym základom. Húsenice tohto druhu znášajú krajne teplé počasie (Hirka a i., 2008).


Sivkavec konopný - Helicoverpa armigera

Charakteristika:

Je to putovný druh, v posledných rokoch došlo k hláseniu škôd aj pri mladých výsadbách agátu. U nás sú dve generácie škodcov: jedna v júni, jedna v auguste, nie je vylúčená ani tretia generácia. Jedna generácia dospeje asi za 40 dní. Nie je vylúčené prezimovanie týchto jedincov pri miernej zime, hoci dôkaz na to nemáme. Húsenice sa v pôde zakuklia (Obr. 8). Najväčšia je augustová populácia, kedy spôsobuje aj najväčšie škody na lístí ich konzumáciou (Hirka a i., 2008).


Spriadač americký - Hyphantria cunea

Charakteristika:

Udomácnený v Severnej Amerike, v Európe ho objavili v roku 1940 v budapeštianskom prístave Csepel, odkiaľ sa rozšíril aj do okolitých štátov. Výnimočne polifágny, obľúbené rastliny - stromy sú zelený javor a maliny. Žije aj na agátoch a je schopný populačne spôsobiť veľké škody. Je dvojročný škodca (Hirka a i., 2008).

Spriadač americký patrí do skupiny introdukovaných škodcov (Obr. 9). Do Európy sa dostal relatívne v nedávnej minulosti, okolo roku 1940. Najprv sa objavil pri Budapešti, kam sa dostal pravdepodobne zásielkou tovaru. Odtiaľ sa veľmi rýchle rozšíril do celého Maďarska, neskôr do Juhoslávie (1948), Rakúska (1951) a Ukrajiny (1952). Na Slovensku sa objavil pravdepodobne v rokoch 1946-48. V roku 1951 a 1952 jeho areál rozšírenia na Slovensku gradoval – škodca sa vyskytoval až v Považskej Bystrici a Žiline, ďalej v okolí Detvy a na východe v okolí Vranova nad Topľou (Novotný, Zúbrik, 2004).
Mníška veľkohlavá – ázijská rasa – Lymantria Dispar L.

Opis druhu a jeho vývojových štádií:

Motýľ z čeľade mníškovitých (Limantriidae). Ide o geografickú rasu rozšírenú v severnej Číne a východnom Rusku. Zafarbenie je rovnaké, ako pri nominálnej forme. Imága sú mierne väčšie ako pri európskej rase. Na húseniciach sa prejavuje väčšia farebná premenlivosť, častejšie sa objavujú pestrejšie sfarbenia žltej a žlto–sivej. Známa je aj čierno–chrbtá forma.



Bionómia:

Je zhodná s bionómiou európskej rasy. Rozdiely sú v tom, že samice ázijskej rasy majú schopnosť lietať (až na 30 km vzdialenosť), čo omnoho zvyšuje jej schopnosť rozširovania sa v priestore. Mladé húsenice ázijskej rasy sú tolerantnejšie k nižším teplotám, čo zvyšuje ich šance na prežitie v jarných mesiacoch. Z lesníckeho hľadiska je nebezpečná polyfágnosť ázijskej rasy. Kým mníška veľkohlavá sa v Európe doteraz premnožovala výlučne na listnatých drevinách, húsenice ázijskej rasysú už v mladších štádiách schopné konzumovať i staršie listy a prežiť i na ihličnanoch. Úspešne sú schopné dokončiť vývoj i na smrekovci, smreku, dube, hrabe a ďalších našich hospodársky významných drevinách. Časť vajíčok (5-25 %) preleží 2 zimy.



Opis poškodenia:

Listy sú najskôr dierované, neskôr nepravidelne obžrané. Časté sú holožery v porastoch každého veku. Poškodenie sa v porastoch objavuje v prvej polovici mája a v júni už môže dochádzať k holožerom.



Možnosť zámeny:

Rovnaké poškodenie spôsobuje európska rasa mníšky veľkohlavej. Zámena je na listnáčoch tiež možná so žerom spôsobenými piadivkami (Geometridae).



Čas a spôsob kontroly:

Kontrola početnosti odchytávaním pomocou svetelného lapača alebo feromónových pascí a porovnanie DNA znakov odchytených samcov. Pozorovanie lietajúcich samíc a zistenie vaječných znášok na miestach, kde sa pri európskej rase škodcu nevyskytujú.



Výskyt:

Výskyt škodcu v Nemecku a Francúzku je predzvesťou akútneho nebezpečenstva zavlečenia tohto škodcu i na Slovensko. Rizikovým faktorom je najmä schopnosť samíc lietať a v tejto nadväznosti klásť vaječné znášky na kontajnery, vlakové súpravy, kamióny. V Európe to znamená veľké riziko rýchleho rozšírenia škodcu. Rovnako rizikovými sú dopravné tepny Severnej Ameriky. V USA boli prijaté opatreniaa na kontrolu všetkého tovaru dovážajúceho sa do USA a je vypracovaný model pravidelného monitoringu rizikových oblastí. Na Slovensku škodca zatiaľ nebol zistený (Novotný, Zúbrik, 2004).

V roku 2006 vyvrcholí gradácia mníšky veľkohlavej Lymantria Dispar L. na našom území. Početnosť škodcu sa začala zvyšovať ešte v roku 2003 a preto boli ešte v tom roku pripravené a od toho času aj každoročne realizované obranné opatrenia.

V rokoch 2004 a 2005 realizovali Lesy SR, š. p., v spolupráci s LOS Banská Štiavnica letecké ošetrenie porastov proti mníške veľkohlavej na celkovej výmere takmer 25 000 ha. Objavilo sa intenzívne poškodenie agátových porastov čo nebývalo v minulosti pravidlom. Najmä v roku 2004 sa pomerne hojne vyskytovala v agáčinách a dokázala tam aj dokončiť svoj vývoj. V minulosti boli známe populácie mníšky z Maďarska, ktoré prežívali na agáte. Práve vrcholiaca gradácia mníšky veľkohlavej bude zrejme najväčšia za posledných minimálne 30 rokov (Zúbrik, Kovalčík, 2005).


Mníška zlatoritka - Euproctis chrysorrhoea -

Opis druhu a jeho vývojových štádií:

Motýľ s rozpätím krídel 35 mm. Obidve pohlavia sú biele, chĺpky na väčšej časti bruška sú sfarbené do zlatista. Dospelá húsenica je 3-4 cm dlhá, pokrytá dvoma radmi bradaviek. Celá húsenica je porastená jemnými, ľahko lámavými chĺpkami. Kuklí sa v riedkom zámotkumedzi slabo spradenými listami alebo ich zvyškami.



Bionómia:

Samička kladie koncom júna a v júli 200-300 kusov vajíčok v pozdĺžnych hromádkach pokrytých zlatožltými chĺpkami z konca bruška na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húsenice skeletujú spodnú stranu listov. Koncom leta spriadajú hniezda, v ktorých prezimujú.



Opis poškodenia:

Poškodenie je podeobné ako pri mníške veľkohlavej – Lymantria dispar. Listy sú spočiatku skeletované a dierované, po prezimovaní sú požierané vcelku. Poškodené stromy sú bez listov, na koncových vetvách sú však časté hniezda húseníc, ktoré tento druh jednoznačne charakterizujú.



Možnosť zámeny:

Húsenice i poškodenie je podobné mníške veľkohlavej a mníške vŕbovej. Podstatný rozdiel je v tvorbe hniezd, ktoré si húsenice mníšky zlatoritky spriadajú z listov na konci konárikov. Značne podobný je aj druh Euproctis similis Fuessly, ktorý má sfarbdenie krídel úplne rovnaké ako predchádzajúci taxón. Rozdiel je najmä v tom, že zltisté chĺpky sú iba na konci bruška.



Čas a spôsob kontroly:

Kontrola početnosti sa robí okulárne. Počas zimy sa kontolujú prezimujúce húsenice v hniezdach, na jar stupeň defoliácie pri rašení listov.

Mníška zlatoritka sa okrem pôsobenia defoliácií vyznačuje ďalšou negatívnou vlastnosťou. Chĺpky na tele húsenice sú ľahko lámavé. Pri styku s pokožkou spôsobujú sčervenanie, silné svrbenie, prípadne dýchacie problémy. Z tohto dôvodu je premnoženie mníšky zlatoritky nebezpečné, najmä v blízkosti ciest, aglomerácií, rekreačných oblastí alebo na miestach intenzívnych prác v lese (Novotný, Zúbrik, 2004).
Choroby na listoch

Mozaikový agátový vírus - RTMV –

Charakteristika:

Je to častá choroba u agátov. Jej výskyt sa dá pozorovať predovšetkým v teplejších regiónoch. Príznakmi choroby sú deformované listy, od normálnej odlišná veľkosť listov, i výhonkov, ako aj mozaikové zafarbenie, žltnutie listov (Obr. 10). Pri napadnutí nielen listy sú zdeformované, ale aj výhonky. Pri silnej infekcii dochádza k útlmu v raste, môže dôjsť k deformácii kmeňa a rastie citlivosť na mráz (Hirka a i., 2008).


Agátová listová škvrnitosť - Phloeospora robiniae -

Charakteristika:

Škodca je pomerne rozšírený, je častou hubovitou chorobou agátu, ale nespôsobuje veľké škody či skazy. Napáda predovšetkým spodné listy. Prvé príznaky sa objavujú v máji, majú priemer 0,5 – 2 mm v podobe žltých škvŕn (Obr. 11)Obr. 11 Agátová listová škvrnitosť, HIRKA a i., 2008. Počas leta škvrny zhnednú, listy sa trochu deformujú, pri silnej infekcii opadajú (Hirka a i., 2008).


Múčnatka agátová - Microsphaera pseudoacaciae

Charakteristika

Tento typ múčnatky sa objavuje predovšetkým v škôlkach a v mladých lesoch. V nás je jej výskyt zriedkavý. Objavuje sa najmä na hustých porastoch a výhonkoch v tieni. Príznaky sa objavujú na oboch stranách listov v podobe väčších alebo menších sivobielych fľakov. Hubovitá infekcia zabraňuje zdrevnatenie výhonkov, a tým zväčšuje citlivosť na mráz (Hirka a i., 2008).



1   2   3   4   5   6   7


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка