Slovenská poľnohospodÁrska Univerzita V Nitre 127746




старонка3/7
Дата канвертавання21.04.2016
Памер192.82 Kb.
1   2   3   4   5   6   7

1.2Biotické invázie a invázne druhy rastlín


Biologické (biotické) invázie charakterizujeme ako spontánne šírenie sa cudzích (introdukovaných, zavlečených) druhov organizmov v nových územiach a ich hromadné prenikanie do domácich, prirodzených aj poloprirodzených spoločenstiev. Invázia teda predstavuje proces spojený s pohybom časti populácie druhov, resp. ich diaspór (propagúl) do nových území (Eliaš, 2001).

Rozširovaním nepôvodných inváznych druhov sa rozumie premiestňovanie z miesta na miesto, prenikanie na nové stanovištia, do nového priestoru. Ide o šírenie na krátke, ale aj dlhé vzdialenosti. Spôsob, intenzitu a úspešnosť šírenia ovplyvňuje najmä človek, podmienky stanovíšť, biotické a abiotické faktory (Cvachová, Gojdičová, 2003).

Za invázne sa správajúcu drevinu považujeme takú, ktorá sa v daných podmienkach prostredia spontánne rozširuje a výrazne mení druhové zloženie impaktovanej lokality, kde vytláča pôvodné druhy alebo druhy zo skorších výsadieb a znižuje drevinovú diverzitu (Modranský, Daniš, 2006).

Najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov:



  • vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie

  • kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu

semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých

jedincov),



  • schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy),

  • schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako sú miesta ich prirodzeného

výskytu,

  • dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov,

hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien,

klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie),



  • účinné mechanizmy rozširovania,

  • absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb), (Cvachová,Gojdičová, 2003).

Podobne, ako karanténne buriny v poľnohospodárskych plodinách, invázne druhy v krajine ohrozujú prírodné ekosystémy, do ktorých prenikajú a zapríčiňujú rozrušenie ekologických väzieb, zmeny v štruktúre a diverzite spoločenstiev a ekosystémov, homogenizáciu bioty a vymieranie druhov. Dnes ešte nemáme dostatok poznatkov o mechanizmoch inváznych procesov na to , aby sme mohli úspešne predpovedať či modelovať invázie (Eliáš, 1997).

Invázne rastliny spôsobujú okrem ekologických problémov ústiacich do ohrozenia

diverzity daného územia ekonomické škody, niektoré ohrozujú aj zdravie človeka. Je

zdokumentované, že napr. v Spojených štátoch amerických sa na kontrolu introdukovaných druhov ročne vynakladá viac ako 183 miliárd amerických dolárov. Jedna z novších štúdií predpokladá, že biologické invázie stoja ľudstvo 5 % svetového hrubého domáceho produktu (Pyšek, Sádlo, 2004).


1.2.1Možnosti zabránenia šíreniu inváznych druhov rastlín


Invázne druhy rastlín, ktoré ohrozujú prirodzené zloženie pôvodnej vegetácie, je potrebné odstraňovať alebo aspoň ich výskyt potláčať na prirodzených, poloprirodzených, ale i na človekom vytvorených antropogénnych stanovištiach. Za odstraňovanie alebo potláčanie výskytu inváznych druhov rastlín sa považujú všetky najúčinnejšie spôsoby a metódy odstraňovania, ktorými sa dosiahne požadovaný cieľ. Na odstraňovanie inváznych rastlín je možné využívať mechanický spôsob (kosenie, sekanie, rezanie atď.), chemický spôsob (aplikácia chemických látok) a biologický spôsob (využívanie prirodzených nepriateľov napr. plesne, huby, hmyz atď.) (Cvachová, 2003).

Populácie invadujúcich cudzích druhov, ohrozujúce biologickú diverzitu v nových územiach je po expanzii a zdomácnení veľmi obtiažne regulovať, aj to s veľkými ekonomickými nákladmi. Integrovaný manažment predpokladá sledovanie a regulovanie celého invázneho procesu, vrátane introdukcie. Prevencia introdukcie neželatelných cudzích druhov môže byť najvýhodnejším a najlacnejším postupom. Monitorovanie invázneho správania sa druhov a introdukcie, či zavlečenia druhov na vstupných bodoch pozemných (železnice, prekladacie miest) a vodných komunikácií (prístavy) sa ukazuje ako nevyhnutné. Na Slovensku nemáme v súčasnosti zabezpečený monitoring invázií a prenikanie cudzích druhov je skôr zaujímavých problémom botanického a zoologického výskumu (Eliáš, 1999).

Aby dôsledky invázii boli čo najmenšie aby sa regulovala početnosť inváznych druhov na stanovištiach, aby sa zabránilo prenikaniu stále ďalších a nových nepôvodných druhov na naše územie, je nevyhnutné robiť systematické opatrenia, ktoré zabezpečia zlepšenie súčasného stavu. Hlavnými faktormi dôležitými pre realizácii konkrétnych opatrení sú dostatočné poznatky o inváznych druhoch, razantné spôsoby ich odstraňovania a fungujúci systém kontrol (Cvachová, Gojdičová, 2003).

Veľkým význam má kontrola zastúpenia inváznych druhov. Ide o to, aby bola včas podchytená prítomnosť inváznych druhov, ich postupné alebo náhle prenikanie do prirodzených spoločenstiev a následne prijaté a včas realizované účinné opatrenia.

Kontrolou sa má sledovať aj účinnosť vykonaných opatrení, pretože je známe, že zásahy je nevyhnutne vykonávať opakované i viac rokov tak, aby sa predišlo obnoveniu alebo znásobeniu výskytu na danom stanovišti. Takýto typ kontroly má slúžiť i k posúdeniu vhodnosti zvoleného spôsobu ničenia (Cvachová, Gojdičová, 2003).

1.3Biologická regulácia


Biologická regulácia znamená využitie parazitov, predátorov, patogénov, antagonistických, alebo konkurenčných populácií na potlačenie škodlivej populácie znížením jej abundancie a teda aj nebezpečnosti (Driesche, Bellows, 1996).

Výskum a vývoj stratégií efektívneho manažmentu invadujúcich druhov rastlín ukazuje, že biologická regulácia môže byť kľúčový prostriedok pre dlhodobý manažment inváznych druhov (Eliáš, 1997).

Kľúčovým problémom pri biologickej kontrole je správny výber efektívneho introdukovaného organizmu, jeho hostiteľská špecifikosť a dôsledky, ktoré môže vyvolať v cieľovej populácii. Úsilie začleniť biologickú kontrolu k existujúcim alebo Biologická regulácia burín sa definuje ako vypúšťanie prirodzených nepriateľov (najmä článkonožcov a patogénov) na redukciu populačnej hustoty cieľových druhov burín pod ekonomickú hladinu ich škodlivosti (Schroeder, 1983). To znamená nižšiu, ako by bola normálne. Cieľom takejto regulácie nie je úplná likvidácia buriny, ale jej dlhodobá stabilizácia pod subekonomickú hladinu. Potenciálne manažmentové opatrenia sa podporujú aj vďaka tomu, že ponúkajú príležitosť získať nové náhľady do základných procesov v ekológii a evolúcii (Muller, 2008).

Na biologickú reguláciu burín sa vypúšťalo vo svete približne tisíc organizmov do iných oblastí (Lonsdale 1999). Uvádza sa, že takáto introdukcia bola jednoznačne úspešná pri 41 druhoch burín (McFadyen, Cruttwell, 1999).

Biologické metódy regulácie burín klasifikovali viacerí autori (Schroeder, 1983; Charudattan 1988; Wapshere a kol., 1989; Müller-Schärer, Scheepens, 1997).

Doterajšie poznatky o rozsahu napadnutia semien hmyzími škodcami sú rôzne. Napadnutie semien druhmi Spermophagus sericeus GEOFFR. 21,8 – 33,0 % (Hrubík, 1975). Larvami Eurytoma caraganae NIK. (16,2 %) a uvádza ojedinelý výskyt vijacky Etiella zinckenella TREITSCH., zistil napadnutie 10,8 % semien larvami EURYTOMA caraganae (Janícek, 1983) .

Biologická regulácia môže byť jednou z možností, ako kontrolovať inváziu rastlín. Existuje veľa pokusov o obmedzenie šírenia a hustoty inváznych druhov rast­lín (Delfosse, 2000), ktoré sa datujú už od roku 1881. Ich úspešnosť nie je veľmi markantná (Crawley, 1989), avšak nespôsobujú toľko neplánovaných škôd, koľko by sa predpokladalo. Na celom svete je len osem prípadov, v ktorých agent (fytofág) poškodil iný rastlinný druh než sa plánovalo.

Nečinnosť voči inváznym rastlinám je ne­bezpečnejšia ako riziká spojené s biologickou kontrolou, keďže takéto rastliny každoročne postihujú pôvodné druhy rastlín a poľnohospodársku pôdu. Napriek tomu je potrebných niekoľko rokov testovania agenta biologickej regulácie, kým je tento umiestnený do oblasti, kde sú roz­šírené invázne druhy rastlín. Najprv vedci vyberú druh bu­riny. Nanešťastie k tomuto dochádza až potom, čo sa in­vázna burina stala domácim problémom. Potom nasleduje štúdium rastliny v jej prirodzenom prostredí, aby sa zistilo, akí prirodzení škodcovia (hmyz, patogény) ju poškodzujú. Keď sa vyberie špecifický prirodzený nepriateľ, po rokoch skúmania systému, sa prikročí k testom na špecifikáciu hostiteľa, ktoré ukážu či a v akej miere agent biologickej regulácie ovplyvňuje rast rastliny. Cieľom týchto testov je nájsť taký organizmus, ktorý sa živý predovšetkým danou inváznou burinou a je schopný znížiť jej populáciu. Keď fytofág úspešne prejde testami, výsledky pozorovania sú zasielané organizácii zodpovednej za biologickú reguláciu burín v krajine, kde burina spôsobuje problémy. Ak je fy­tofág schválený, importuje sa a prejde karanténou, aby sa vedci ubezpečili, že do krajiny bol privezený ten správny druh a že nie sú prítomné žiadne parazity alebo choroby. Až potom je tento agent biologickej kontroly prinesený do prostredia (Hofbauerová, 2008).

Odhad rizika je pri biologickej regulácii zložitý pretože je ťažké predpovedať dopady na spoločenstvá a ekosystémy introdukovaných druhov a pretože druhy sa rozptyľujú a vyvíjajú (Simberloff, Stiling, 1996).

1.3.1Výhody a nevýhody biologickej regulácie


Výhodou biologickej regulácie burín (vrátane inváznych) je dlhodobá regulácia cieľovej rastliny, minimálne vedľajšie účinky, napádanie iba jednej alebo niekoľkých príbuzných rastlín, nezvyšovanie nákladov a známe hladiny rizika, ktoré sa stanovili a zhodnotili pre introdukciu užitočného organizmu.

Nevýhodou biologickej regulácie je to, že často trvá roky, kým sa populácia introdukovaného užitočného organizmu zvýši na takú hladinu, pri ktorej trvalo potláča populáciu škodlivej rastliny. Ďalšou nevýhodou môžu byť nepriaznivé podmienky prostredia, alebo veľký vplyv predátorov. Nevýhodou môže byť aj to, že biologickou reguláciou sa nezlikviduje celá populácia burín (Cagáň, 2001).



1   2   3   4   5   6   7


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка