Slovenská poľnohospodÁrska Univerzita V Nitre 127746




старонка2/7
Дата канвертавання21.04.2016
Памер192.82 Kb.
1   2   3   4   5   6   7

Úvod


Prečo som si vybrala práve tematiku súvisiacu s inváznymi druhmi? V súčasnosti je to celkom nový ekologický problém, ale mňa invázne druhy zaujali kvôli niečomu inému.

Keď som začala spoznávať invázne rastliny a dreviny zaujali ma sovojou krásou a vlastnosťami. Obdivovala som hlavne adaptabilitu a silu týchto rastlín. My ľudia by sme sa mohli učiť od nich a prebrať ich pozitívne vlastnosti. Viacerým z nás chýba vlastnosť prispôsobiť sa novým úlohám a situáciám. Invázne druhy sú nenáročné, predsa rýchle, krásne, silné a vedia sa prispôsobiť. Čo všetko by sme mohli dosiahnuť s takými vlastnosťami! Ale vieme, že všetkého veľa škodí a hlavná je harmónia, čiže našou úlohou je zabrániť šíreniu inváznych druhov, aby sme dali priestor aj ostatným druhom a uchovali biodiverzitu. A samozrejme tu nielen biodiverzita je ohrozená. Invázne druhy majú nepriaznivý dopad na poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a prírodné systémy zároveň. Je to zložitá a finančne náročná environmentálna výzva.

Rapídne šírenie sa inváznych druhov je v súčasnosti problém, ktorý vyžaduje pozornosť nás všetkých. Prečo ich máme regulovať vieme, ale ako to urobiť je úlohou výskumu a dlhodobého štúdia, monitoringu a vhodného výberu regulácie.

Z hľadiska životného prostredia dobre vieme, že najmenej škodlivá metóda je biologická regulácia, ktorá nemá vedľajšie účinky na prírodu, ale zatiaľ je málo známa a preto chce skúsenosti a štúdie odborníkov.

Predmetom práce je zdôraznenie dôležitosti biologickej regulácie v praxi a zároveň rozšírenie vedomosti v tejto oblasti. Ja som si vybrala agáta bieleho. Cez charakteristiku tejto dreviny môžeme spoznať aj jeho prírodných nepriateľov, čo je základom úspešnej biologickej regulácie daného druhu. Avšak nie je to vôbec jednoduché. Zatiaľ biologická regulácia inváznych druhov je málo známa problematika. Skúsenosti v tejto oblasti sú nedostatočné.

Zhromaždenie informácií a udržanie nežiadúceho šírenia je dôležité preto, lebo agát biely má celospoločenský význam. Agátové drevo má široké využitie, včelársky význam je tiež nezanedbateľný, ale na druhej strane agresívne šírenie sa agáta bieleho vyžaduje reguláciu tohto druhu.

Agátom zarastajú xerotermné trávnaté spoločenstvá v priebehu niekoľkých rokov a v priebehu niekoľkých rokov sa mení druhové zlozenie v bylinnom poschodi. Odstrániť agát z miesta, kde sa uz rozrástol, je takmer nemožné práve kvôli silnému zmladzovaniu pňovych výhonkov a koreňových výbežkov. V skutočnosti jeho bohatý koreňový systém veľmi efektívne odčerpáva živiny z pôdy, takze už po niekoľkých rokoch dochádza k narušeniu kolobehu fosforu a draslika.

Doterajšie výskumy boli úspešné, ale v ojedinelých prípadoch sa preukázalo, že sledovaný parazit napadol inú rastlinu. Dlhoročný výskum a testovanie vybraného fytofágu predchádza zámernú introdukciu škodcu. Avšak pripraviť sa na to je veľmi ťažké. Parazit sa môže zachovať úplne neočakávane v cudzom prostredí.

Dôležitú rolu hrajú aj klimatické faktory, ktoré značne ovplyvňujú vývoj a ďalší životný cyklus fytofága, čo je veľmi zaujímavé z poľadu aktivity daného druhu.

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1Charakterisktika vybranej inváznej dreviny: Agát biely

Agát biely (Robinia preudoacacia L) je rýchlorastúca tvrdá listnatá drevina, ktorá sa na vhodných stanovištiach vyznačuje s krátkou, 25-30 ročnou rubnou dobou. Máva pravidelnú, valcovitú korunu, ktorá prepúšťa značné množstvo svetla. Vytvára hlboký a hustý koreňový systém a vyznačuje sa mimoriadne dobrou pňovou a koreňovou výmladnosťou. Je to slnná drevina a dobre znáša suché pôdne prostredie, avšak lepšie rastie na vhodných, čerstvých stanovištiach. Vývoj koreňového systému v značnej miere závisí od pôdnych pomerov. Korene agáta nemajú dobrú schopnosť preraziť uľahnuté vrstvy a preto sa môžu úspešne vyvíjať len v dostatočne prevzdušnených vrstvách pôdy. Intenzita rastu koreňov v podstatnej miere závisí od vlhkostných pomerov stanovišťa. Na suchých stanovištiach je koreňový systém agáta bohato rozvetvený, kým na čerstvých stanovištiach je menej rozvinutý.

Habitus: rýchlo rastúci, do 25 m vysoký, nepravidelne rozkonárený listnatý strom, kmeň väčšinou pokrivený, koruna riedka, zaoblená. Výhonky hranato ryhované, s párovitými tŕňmi. Listy striedavé, 20-30 cm dlhé, nepárno perovito zložené s 9 až 19 elipsovitými, tenkými lístkami. Kvety biele, 1,5-2,5 cm veľké, obojpohlavné motýľovité kvety usporiadané v 10 až 20 cm dlhých previsnutých strapcoch. Plody 5-11 cm dlhé, ploské, hnedé, kožovité struky. Kôra, listy a semená sú jedovaté.

Vyhovujú mu teplé polohy nížin a pahorkatín. Nenáročný, rastie tak na čerstvo vlhkých, výživných hlinitých, tak ako aj na suchých chudobných piesočnatých pôdach, nerastie na zamokrených stanovištiach. Takmer úplne odolný proti mrazu. Pomocou koreňových baktérií viaže vzdušný dusík, listová podstielka obsahuje veľa dusíka (Aas, Riedmiller, 2002).

Nenáročná na obsah živín v pôde, suchovzdorná, cenená včelármi ako významná medonosná drevina. Vzhľadom na svoje agresívne šírenie a toxické koreňové výlučky spôsobujúce alelopatiu, sa ľahko stáva obtiažnou drevinou. Klíčivosť semien je 55% (Loffler, 1972).

1.1.1Geografický pôvod a rozšírenie agáta bieleho

Drevina s pôvodným výskytom v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, do Európy zavedená v roku 1601 (Pagan, Randuška, 1988).

Pôvodné rozšírenie agáta bieleho je v severnej Amerike, a to medzi 43. až 35. stupňom severnej šírky v oblasti pohoria Appalache od Pennsylvanie až po Georgiu, kým v smere východo-západnom takmer od pobrežia Atlantického oceánu po Arkansas. V súčasnosti je prakticky rozšírený vo všetkých štátoch USA, pričom sa úspešne používa tiež ako pionierska drevina, na viazanie viatych pieskov, na zalesnenie spustnutých a devastovaných plôch, ako aj na zakladanie účelových výsadieb. Agát biely bol prvou drevinou, ktorú do Francúzska v roku 1601 doviezol vtedajší riaditeľ parížskej botanickej záhrady Robin, na počesť ktorého dostal potom tento rod pomenovanie Robinia. Od tej doby sa rozšíril nielen vo väčšine európskych štátov, ale takmer na celom svete (Obr. 1).

Prvá zmienka o použití agáta na Slovensku sa datuje z roku 1750, kedy bol agát vysadený okolo pevnosti v Komárne (Keresztesi a i. , 1965). V 19. storočí sa začalo pestovanie agáta na Slovensku vo väčšom rozsahu, najmä na viazanie strží a výmoľov. V roku 1801 sa uvádza zalesňovanie v okolí Banskej Bystrice a v roku 1831 aj v oblasti južného Gemera (Šťastný, 1970).


1.1.2Význam agáta bieleho pre technické účely


Výsledky výskumov, ktoré sa v poslednom období uskutočnili, ukázali, že agátové drevo má mnohé priaznivé vlastnosti, čo umožňuje jeho široké uplatnenie vo viacerých odvetviach (Kovács, 1977, Halupáné, 1981, Molnár, 1983).

Priaznivou vlastnosťou agátového dreva je značná kalorická hodnota (8360 - 16 300 kJ/kg), vysoký obsah kyslika a minimálny obsah zlúčenín síry (0,01 - 0,03 %), čo umožňuje iba nepatrné znečistenie prostredia. Pokiaľ sa týka chemického zloženia, obsahuje agátové drevo 41 % celulózy, 22,58 % pentozanov, 31 % lignínu, 5 % smoly a 0,32 % popola. Veľkou výhodou agátového dreva je, že jeho spracovanie vyžaduje málo energie, má mimoriadne dobrú izolačnú schopnosť a je odolné voči hubovým chorobám a hmyzovým škodcom. Okrem toho agátové drevo vykazuje podstatne vyššiu objemovú hmotnosť, tvrdosť, pevnosť, pružnosť a trvácnosť ako dubové drevo. Dôležité je tiež, že priaznivé technické vlastnosti agátového dreva možno rozličnými opatreniami, najmä parením a sušením, podstatne zlepšiť.

Okrem tradičných výrobkov, ktoré sa doteraz používali najmä v poľnohospodárstve, novšie výsledky výskumno-vývojových prác umožnili v poslednom období podstatne rozšíriť sortiment výrobkov z agátového dreva. Sem patria najmä sudárske výrobky, stolárske a nábytkárske výrobky, prahy, stropové dosky, palubovky na obklady a parkety, rohože, debny a tiež aj stavebné konštrukcie, plotovky, mostoviny, lepenky a napokon aj drevovláknité dosky (Kohán, 1998).

1.1.3Včelársky význam agáta


Včelársky význam agáta spočíva v tom, že agátové porasty produkujú značné množstvo nektáru, ktoré treba využiť. Takto je agát aj včelársky najvýznamnejšou drevinou nížinných oblastí Slovenska a takto môže vytváraš veľkoplošnú základňu včelej pastvy. Súčasne si treba uvedomiť, že agát začína kvitnúť v polovici mája, kedy ešte včelstvá nedosiahli plnú silu. Okrem toho kvitnutie trvá pomerne krátku dobu, pričom obdobie kvitnutia spadá do neustáleneho májového počasia (Cifra,1974).
Produkcia nektáru agáta teda v podstatnej miere závisí od priebehu počasia počas doby kvitnutia. Keďže počasie v máji je prevažne neustálené, môže sa staš, že počasie neumožňuje, alebo obmedzuje tvorbu nektáru, pre ktorú je u agáta optimálna teplota 19 až 27 °C a optimálna priemerná vzdušná vlhkosť 50 až 70 % (Halmágyi,1975).

1.1.4Význam agáta pri tvorbe a ochrane životného prostredia


Popri intenzívnom raste a vysokej drevnej produkcii sa agát vyznačuje aj niektorými vlastnosťami, ktoré ho umožňujú využívať pri tvorbe a zlepšení životného prostredia, ktoré bolo aj u nás narušené v poslednom období. Pre zlepšenie životného prostredia, najmä čistoty ovzdušia majú veľký význam prímestské rekreačné lesy s rozličnými drevinami, ktoré sú schopné viazať značné množstvo nečistôt. Ich filtračný účinok závisí od odolnosti jednotlivých drevín voči priemyselným imisiám, od štruktúry výsadby, ako aj od povahy znečistenia ovzdušia. Niektoré dreviny totiž, ako napr. smrek, smrekovec, duglaska, lipa malolistá a javor horský sú natoľko citlivé, že môžu byť týmito imisiami silne poškodené, ba aj zničené. Naopak, značnou odolnosťou sa v tomto ohľade vyznačujú najmä agát, ďalej dub, jaseň, ako aj topole. Táto priaznivá vlastnosť agáta sa v poslednej dobe úspešne využíva v mnohých krajinách pri zakladaní zelených zón v okolí veľkých priemyslových centier.

Z nášho hodnotenia jednoznačne vyplýva, že agát biely je vhodnou drevinou aj pri ochrane a tvorbe životného prostredia a takto tiež prispeje k plneniu celospoločenských funkcií (Kohán, 1998).


1.1.5Pestovanie agáta bieleho


Agát sa svojími vlastnosťami veľmi dobre hodil na pestovanie vo vtedajších urbárských, ako aj súkromných lesoch. Niektoré výsledky, ďalšie úlohy a perspektívy pestovania agáta na Slovensku zhrnul vo svojej práci Cifra (1979). O technológiách zakladania a výchovy agátových porastov v hospodárskych aj v účelových výsadbách pojednáva Kohán (1993).

V Číne sa veľký význam pripisuje agátu pri zakladaní ochranných lesných pásov ako aj pri pôdoochrannom zalesňovaní. V Argentíne sa agátove lignikultúry často aj zavlažujú (Keresztesi a i., 1984).

Otázkam pestovania agátových porastov sa z európskych štátov najväčšia pozornosť venuje už dávnejšie najmä v Maďarsku. Vyplýva to predovšetkým z tej skutočnosti, že celková výmera agátových porastov tam v súčasnosti je 280 000 ha, čiže 18,27 % lesnej plochy. Problematiku pestovania agáta úspešne riešili už v minulosti takí vynikajúci odborníci ako Vadas (1911) a Róth (1955). Výsledky, ktoré sa vo výskume a v lesníckej praxi do roku 1960 dosiahli, boli zhrnuté vo veľkej monografii (Keresztesi a i., 1965). V tejto práci sa podrobne rozoberajú otázky šľachtenia, ochrany, ďalej obnovy, zakladania a výchovy agátových porastov, a to nielen v hospodárskych, ale aj v účelových výsadbách. Jednotlivé aktuálne problémy pestovania agáta v Maďarsku úspešne riešili najmä Bakkay (1956), Tuskó (1956), Kapusi (1981), Halupa (1981) a iní. Keďže sa záujem o pestovanie agáta v poslednom období zväčšuje nielen v lesnom hospodárstve, ale aj v iných odvetviach, bolo potrebné zhrnúť najnovšie teoretické i praktické skúsenosti v novej publikácii (Keresztesi a i., 1984).

Okrem už uvedených autorov v európskych krajinách sa s problematikou pestovania agáta zaoberali najmä Flechmann (1934), Blumke (1950), Schrock (1953) a ďalší.




1   2   3   4   5   6   7


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка