Meno: Stephan's Quintet (hcg 92) Poloha na oblohe: V súhvezdí – Pegasus Vzdialenosť: 290 a 42 miliónov svetelných rokov Prístroj: Hubble teleskop




Дата канвертавання24.04.2016
Памер40.87 Kb.



Meno: Stephan's Quintet (HCG 92)

Poloha na oblohe: v súhvezdí – Pegasus

Vzdialenosť: 290 a 42 miliónov svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: júl a august 2009

Expozičná doba: 23 hodín

Rozmer: 345 000 svetelných rokov (3 263 952 biliónov km).
Skupina štyroch galaxií ktoré navzájom interagujú a premietajúca sa piata (vľavo dole) ktorá do skupiny nepatrí pretože je sedem krát bližšie k Zemi ako ostatné. Hnehoružová farba odpovedá žiareniu vodíka a modrá farba odpovedá horúcim objektom vysielajúcim ultrafialové žiarenie. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble SM4 ERO Team)




Meno: aktívna galaxia Cigara (NGC 3034)

Poloha na oblohe: v súhvezdí – Veľká Medvedica

Vzdialenosť: 12 miliónov svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: marec 2006

Expozičná doba: 13,7 hodín

Rozmer: 28 000 svetelných rokov (264 900 biliónov km).
Aktívna galaxia s celkovou hmotnosťou 10 miliárd hmotností Slnka. Vláknité vodíkové štruktúry (červené) sa rozpínajú rýchlosťou 3 600 000 km/h. Je to dôsledok mohutného výbuchu, ktorý nastal pred miliónom rokov. Galaxia je zdrojom silného rádiového a röntgenového žiarenia. (Kredit: NASA, ESA a Hubble Heritage Team (STScI/AURA))




Meno: Hmlovina Carina (HH 901, HH 902)

Poloha na oblohe: v súhvezdí Kýl

Vzdialenosť: 7 500 svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: február 2010

Expozičná doba: 9,3 hodiny

Rozmer: 3,1 svetelných rokov (29 328 miliárd km).
Hmlovina je rodiskom hviezd. Skladá sa z chladného vodíka a prachu. Celý útvar je osvetľovaný svetlom z blízkej jasnej hviezdy. Žiarenie a prúdy častíc z novovzniknutých hviezd stláčajú a tvarujú celý prachový pilier, čo urýchľuje tvorbu ďalších hviezd. (Kredit: NASA, ESA, a M. Livio a Hubble 20th Anniversary Team (STScI))
M
eno: Hmlovina (NGC 3606)


Poloha na oblohe: v súhvezdí Kýl

Vzdialenosť: 20 000 svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: december 2005

Expozičná doba: 34 minút

Rozmer: 17 svetelných rokov (160 832 miliárd km).
V hmlovine sa nachádza zhluk tisícok mladých modrých hviezd obklopený červeným vodíkovým plyno-prachovým oblakom. Silné žiarenie a rýchly tok častíc z najhorúcejších mladých hviezd sformoval veľkú bublinu šíriacu sa do okolia. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble Heritage (STScI/AURA))


M
eno: Pozostatok supernovy (LMC N 49))


Poloha na oblohe: v súhvezdí Mečiar

Vzdialenosť: 160 000 svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: november 1998, apríl 1999, júl 2000

Expozičná doba: 3,1 hodiny

Rozmer: 91 svetelných rokov (860 926 miliárd km).
Jemné vlákna pozostatku supernovy vytvorila masívna explózia veľmi hmotnej hviezdy pred tisíckami rokov. V centre zostala kompaktná, neuveriteľne rýchlo rotujúca neutrónová hviezda N 49, ktorá sa otočí okolo svojej osi každých 8 sekúnd. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble Heritage (STScI/AURA))





Meno: Dvojitá hviezdokopa (NGC 1850)

Poloha na oblohe: v súhvezdí Mečiar

Vzdialenosť: 160 000 svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: apríl 1994, február 1996

Expozičná doba: celkove 2 hodiny

Rozmer: 96 svetelných rokov (908 230 miliárd km).
Najjasnejšia hviezdokopa v susednej galaxii Veľkom Magellanovom oblaku. V skutočnosti sú na fotografii dve hviezdokopy, veľká v strede obrázka, stará 50 miliónov rokov a malá, kompaktná (vpravo dole) stará iba 4 milióny rokov. Modrý plyn na okraji hviezdokopy je pozostatkom výbuchov veľmi hmotných hviezd v hviezdokope ktoré sa uskutočnili pred miliónmi rokov. (Kredit: NASA, ESA a ESO)




Meno: Galaxia Sombrero (NGC 4594)

Poloha na oblohe: v súhvezdí Panna

Vzdialenosť: 28 miliónov svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: máj, jún 2003

Expozičná doba: 10,2 hodiny

Rozmer: 82 000 svetelných rokov (775 780 biliónov km).
Galaxia otočená k Zemi bokom ponúka pohľad na jasné jadro ohraničené pásom tmavej plyno-prachovej obálky a na množstvo guľových hviezdokôp. Guľové hviezdokopy, ktorých astronómovia napočítali cez 2000 sú staré 10 až 13 miliárd rokov. Stred galaxie silno žiari v röntgenovom žiarení a nachádza sa tam čierna diera s hmotnosťou miliardy Sĺnk. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble Heritage (STScI/AURA))




Meno: hmlovina Kónus (NGC 2264)

Poloha na oblohe: v súhvezdí Jednorožec

Vzdialenosť: 2 700 svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: apríl 2002

Expozičná doba: 3,4 hodiny

Rozmer: 4 svetelné roky (37 843 miliárd km).
Tmavá hmlovina sa skladá z molekúl vodíka a zachytáva žiarenie z hmloviny za ňou, ktorá žiari vďaka svetlu prijímanému z najjasnejšej hviezdy S Monocerotis, ktorú je vidieť v hornej časti fotografie. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble Heritage (STScI/AURA))
M
eno: Planetárna hmlovina Presýpacie hodiny (MyCn18)


Poloha na oblohe: v súhvezdí Mucha

Vzdialenosť: 8 000 svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: júl 1995

Expozičná doba: 1 hodina

Rozmer: 0,66 svetelného roku (6 225 miliárd km).
Mladá planetárna hmlovina, ktorá je pozostatkom pomalého zániku hviezdy podobnej nášmu Slnku. Tvar hmloviny vznikol zaujímavým spôsobom. Vyvrhnutá obálka hviezdy bola najhustejšia v rovine rovníka. Preto túto obálku rýchle častice hviezdneho vetra ľahšie „vyfukujú“ v smere pólov čím vzniká výsledný pozorovaný tvar. (Kredit: NASA, ESA, JPL a Hubble Heritage)



Meno: Kopa galaxií (1E0657-556)

Poloha na oblohe: v súhvezdí Kýl

Vzdialenosť: 3,4 miliardy svetelných rokov

Prístroj: Hubble Teleskop, Chandra X-ray Observatory, Magellan Telescope

Dátum nasnímania: október 2004 (HST), 21 august 2006 (CHANDRA),

Expozičná doba: celkove 252 hodín (10,5 dní), Hubble + CHANDRA + Magellan

Rozmer: 5,2 milióna svetelných rokov (4 937 triliónov km = 4 937 x 1016 km).
Obraz zrážky dvoch kôp galaxii ukazuje najväčšie uvoľnenie energie vo vesmíre pozorované od Big-Bangu. Snímka je kompozíciou pozorovaní v optickej oblasti (hnedooranžová),  v röntgenovom žiarení (ružová) a znázornená je aj oblasť  vypočítanej tzv. temnej hmoty (modrá). Jedná sa o unikátne pozorovanie hlbokého vzdialeného vesmíru, o čom svedči aj neuveriteľne dlhá expozičná doba snímok. (Kredit: NASA/CXC, Hubble Heritage (STScI), CXC, ESO WFI, Magellan Uni. Arizona).

M
eno: Emisná hmlovina (NGC 2074)


Poloha na oblohe: v súhvezdí Mečiar

Vzdialenosť: 170 000 svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: august 2008

Expozičná doba: 1,33 hodiny

Rozmer: 76,8 svetelného roku (726 087 miliárd km).
Prachovo-plynná hmlovina, v ktorej prebieha búrlivá tvorba hviezd spôsobená výbuchom blízkej supernovy, dostala meno podľa guľovej hviezdokopy jasných mladých hviezd v jej blízkosti. Hmlovina sa nachádza v susednej galaxii, Veľkom Magellanovom olblaku. Červená farba odpovedá žiareniu síry, zelená vodíku a modrá kyslíku. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble STScI)



Meno: hmlovina (NGC 604)

Poloha na oblohe: v súhvezdí Trojuholník

Vzdialenosť: 2,7 milióna svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: júl 1994, január 1995, december 2001

Expozičná doba: 4 hodiny

Rozmer: 1 500 svetelných rokov (14 181 biliónov km).
Jedna z najväčších a veľmi mladých hmlovín v blízkej špirálovej galaxii M33 – obrovské rodisko hviezd. Vznikla pred 3 miliónmi rokov. Obsahuje viac ako 200 mladých modrých hviezd a je 100 x väčšia ako známa veľká hmlovina v Orióne, ktorá sa nachádza v našej Mliečnej ceste a obsahuje iba 4 jasné modré hviezdy. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble Heritage (STScI/AURA))




Meno: Kométa McNaught

Poloha na oblohe: v súhvezdí Perzeus

Vzdialenosť: 170 miliónov kilometrov

Prístroj: 8-inch f/2,8 astrograph (CCD KAF 6003)

Dátum nasnímania: jún 2000

Expozičná doba: -

Rozmer: jadro 15 km, chvost 400 000 km
Kométa sa po priblížení k Slnku nahreje a z jej povrchu sa začnú uvoľňovať prachové častice a plyn a vytvorí sa dlhý chvost smerujúci spravidla od Slnka. Farby na obrázku sú reálne a prezrádzajú prítomnosť rôznych zlúčenín a molekúl v kométe. Kyanogen (CN) a dvojatómový uhlík (zelená), ióny monoxidu a dioxidu uhlíka (modrá). (Kredit: Michael Jaeger, Australia)
M
eno: Nepravidelná trpasličia galaxia (NGC 1427A)


Poloha na oblohe: v súhvezdí Pec

Vzdialenosť: 62 miliónov svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop

Dátum nasnímania: január 2003

Expozičná doba: 2,4 hodiny

Rozmer: 51 000 svetelných rokov (482 100 biliónov km)
Táto trpasličia galaxia narazila rýchlosťou 2,2 milióny km/s na medzigalaktický plyn v kope galaxií Fomax. To malo za následok stláčanie plynu vo vnútri trpasličej galaxie a začali tam vznikať milióny horúcich, mladých, modrých hviezd. Galaxia neprežije jej prechod cez kopu galaxií na ktorú narazila. Za nasledujúcu miliardu rokov, bude úplne zničená a jej hviezdy budú rozmetané do okolitého medzigalaktického priestoru. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble Heritage STScI)





Meno: Tri červené škvrny na Jupiteri

Poloha na oblohe: Jupiter

Vzdialenosť: 778 miliónov km (priemerná)

Prístroj: Hubble teleskop, Keck teleskop

Dátum nasnímania: máj 2008

Expozičná doba: 1 178 sekúnd

Rozmer: 81 230 km
Detail troch červených škvŕn v búrlivej atmosfére Jupitera. Napravo je „Veľká červená škvrna“, v strede je „Červená škvrna Junior“ a naľavo najmladšia Červená škvrna. Veľká červená škvrna „žije“ na Jupiteri najmenej 350 rokov, Junior sa objavil v r. 2006 a najmenší člen rodiny v r. 2008 ale za niekoľko mesiacov opäť zanikol. Škvrny sú prejavom obrovských cyklón v  Jupiterovej atmosfére. (Kredit: NASA, ESA, HST, University of California, Berkeley)

M
eno: Aktívna galaxia (NGC 1275), Perseus A


Poloha na oblohe: v súhvezdí Perzeus

Vzdialenosť: 235 miliónov svetelných rokov

Prístroj: Hubble teleskop, NRAO Very Large Array, Chandra X-ray Observatory

Dátum nasnímania: november 1995, november 2001 (HST), august 2002 (Chandra)

Expozičná doba: 4 hodiny (HST), 58 hodín (Chandra)

Rozmer: 61 000 svetelných rokov (57 670 biliónov km)
Galaxia obsahuje v centre veľkú čiernu dieru a sama je v centre kopy galaxií Perzeus. Je veľmi aktívna a žiari aj v rádiovom (ružová farba) a röntgenovom (fialová farba) žiarení. Ostatné farby odpovedajú optickým pozorovaniam z Hubble teleskopu predstavujú vlákna prachu, oblasti vzniku hviezd, oblasti vodíka, hviezdy a galaxie na pozadí. (Kredit: NASA, ESA, a Hubble STScI)

M
eno: Výron koronálnej hmoty


Poloha na oblohe: Slnko

Vzdialenosť: 150 miliónov km

Prístroj: SOHO (Solar and Heliospheric Observatory), LASCO 2

Dátum nasnímania: január 2002

Expozičná doba: 100 sekúnd

Rozmer: 1,4 milióna km
Výron koronálnej hmoty zo Slnka, pri ktorom bolo vyvrhnutých 10 miliárd ton slnečnej plazmy, horúcej 100 000 stupňov Celzia, rýchlosťou 3,2 milióna km/h. Výrony koronálnej hmoty zasahujú aj našu Zem a cesta od Slnka k Zemi im trvá približne 3 dni. (Kredit: SOHO/LASCO/EIT (ESA & NASA))

M
eno: Hmlovina Kýl (NGC 3372)


Poloha na oblohe: v súhvezdí Kýl

Vzdialenosť: 7 500 svetelných rokov

Prístroj: Very Large Telescope array (VLT) ESO

Dátum nasnímania: január 2008

Expozičná doba: celkove 2100 sekúnd

Rozmer: 32,6 svetelných rokov (308 biliónov km)

Unikátna kompozičná fotografia rozsiahlej hmloviny nasnímaná v infračervenom svetle „batériou“ štyroch obrovských teleskopov, každý s priemerom zrkadla 8,2 metra. Na celkovú snímku sa použila kombinácia stovky individuálnych fotografií. Hmlovina sa nachádza v našej Galaxii a obsahuje najhmotnejšie a najjasnejšie hviezdy, spomedzi ktorých vyniká Eta Carinae ktorá v blízkej budúcnosti pravdepodobne vybuchne ako supernova. V hmlovine sú vidieť detailné štruktúry prachu a plynu z ktorých vznikajú hviezdy. (Kredit: ESO)
M
eno: Ľad na Marse


Poloha na oblohe: Planéta Mars

Vzdialenosť: 65 miliónov km

Prístroj: High Resolution Stereo Camera na sonde Mars Express

Dátum nasnímania: február 2005

Expozičná doba: 0,6 milisekundy

Rozmer: 35 km (kráter) 12 km (ľadová pokrývka)

Sonda Mars Express odfotografovala v kráteri nachádzajúcom sa za marťanským „polárnym kruhom“ (70,5 stupňov severnej marťanskej šírky) ľadovú čiapočku. Hrúbka ľadovej pokrývky je 200 m. Steny krátera sú vysoké 2 km a malý kopec v kráteri, vysoký asi 300 m tieni dopadajúce slnečné lúče, čo umožňuje pretrvávanie ľadovej pokrývky. Ďalšie stopy ľadu sú vidieť aj na stenách krátera. Farby sú skutočné. (Kredit: ESA/DLR/FU Berlin).


База данных защищена авторским правом ©shkola.of.by 2016
звярнуцца да адміністрацыі

    Галоўная старонка